Rozbor umeleckých textov: Personifikácia
Veci a zvieratá predsa nemôžu mať ľudské vlastnosti a jednanie. Alebo áno? Isteže áno, môže zato personifikácia. To ona ich zaviedla do ríše ľudí. Pomohla ich „oživiť“ za pomoci slovies, prívlastkov a prídavných mien, ktoré boli predtým určené len pre ľudí.
Čo je to personifikácia?
Personifikácia v latinskom preklade znamená zosobnenie (persona = osoba). Personifikácia je jedným z druhov metafory, ide o básnický prostriedok, ktorého podstatou je prenesenie ľudských vlastností a činností na javy (napr. prírodné), neživé veci, živočíchy alebo abstraktné pojmy. Ľudské vlastnosti sa môžu vyskytovať aj u nebeských telies (Slnko, Venuša, Mars, …). Vďaka preneseniu týchto ľudských vlastností sa potom napríklad rastliny chovajú, hovoria alebo cítia ako ľudia.
Personifikácia vs. alegória
Personifikácia úzko súvisí okrem metafory aj s alegóriou, kde majú zvieratá ľudské vlastnosti a chovajú sa ako ľudia (napr. G. Orwell, Farma zvierat). Personifikácia zabezpečí aktualizáciu textu, presnejšie povedané jej výrazovú stránku. Objavuje sa predovšetkým v textoch umeleckých.
Príklady:
Noc bola. Vietor sa hneval. Skákal po stromoch… (Ľ. Ondrejov, Zbojnícka mladosť)
Slnce v zlatej klietke nad horou umiera… (J. Botto, Smrť Jánošíkova)
Nejaký deň nejakého leta,
keď včely ladia klavír v úľoch,
keď voda nie je pre nikoho doma,
keď túži stať sa zasa ničím dážď…(M. Válek)
S personifikáciou sa nemusíme nutne stretávať len v poézii. Objavuje sa aj v próze, prípadne v bežných hovorových konverzáciách:
Autobus rýchlo zavrel dvere a utekal pred cestujúcimi.
Mesiac putuje po nebi.
V zime príroda spí, na jar sa prebúdza.
Jazerá si čítajú v mrakoch.
Vezuv vydýchol kúsok bieleho dymu.
Komáre a mušky tancujú v objatí.
Pri pojme personifikácia si však môžeme povedať aj trochu inú definíciu, avšak u zosobnenia stále zostaneme. Pokiaľ budeme hovoriť napríklad o inštitúcii, jav, symbole alebo veľmi výraznej osobnosti určitej epochy, u ktorej si predstavíme niečo zlé/dobré, taktiež môžeme hovoriť o personifikácii.
Napríklad nacizmus je pre mnohých ľudí symbolom zla – predstavuje zlo v čistej podobe. Hoci také zosobnenie vychádza z celkom subjektívnych názorov, môže byť v širšom povedomí ľudí ponímané ako všeobecne prijímaná personifikácia.
Pre istotu ešte raz:
ALEGÓRIA = utajený zmysel, ktorý sa v diele skrýva
PERSONIFIKÁCIA = prenesenie ľudských vlastností a chovania na veci neživé, zvieratá.