Rozbor umeleckých textov: Prirovnanie

Niekedy treba náš prejav určitým spôsobom oživiť, urobiť ho omnoho rozmanitejším a zaujímavejším, preto často v neformálnych konverzáciách využívame prirovnanie. Vyjadrenie s pomocou prirovnania je potom zaujímavejšie a omnoho jasnejšie.

Čo je to prirovnanie a ako ho spoznáme?

Prirovnanie je pomenovanie na základe porovnania, podobnosti dvoch subjektov. Prirovnanie spoľahlivo spoznáme podľa častice ako, prípadne knižného sťa.

Oči ako dva uhlíky.
Má oči sťa nezábudky.
Je chytrý ako líška.
Je drzá ako veverička.

Prirovnanie ale nemusíme nutne tvoriť len za pomoci ako. Existuje oveľa viac možností, ako prirovnanie vytvárať:

Prirovnanie so spojkou „až“

Napcháva sa, až má hrče za ušami.
Klame, až sa práši.
Kričí, až sa hory zelenajú.

Prirovnanie so spojkou „než“

Je to lepšie než drôtom do oka.

Prirovnanie so spojkou „že“

Je tak ošklivá, že by si o ňu ani bicykel neoprel.
Smädný som, že by som vypil celý rybník.

Iné spôsoby prirovnania

Slzy, čo perly.
Je chytrý nad líšku.
Má silu za koňa.
Má sa pod psa.

Prirovnanie v spojitosti s nadsádzkou

Prirovnanie môžeme spoznať aj podľa toho, že je uňho často využívaná nadsádzka (hyperbola).

Páli to ako čert.
Mám nádchu ako blázen.
Pozri sa na seba, si špinavý ako dobytok.

Rovnako ako nadsádzka, tak aj prirovnanie sa snaží na určitú vec upozorniť, zveličiť ju. Niekedy sa môže zveličenie tak prehnať, že dôjde až ku strate významu (desémantizácii). Potom zostáva prirovnanie len expresívne a zdôrazňovacie.

Bolesť ako blázon.
Diera ako blázon.

Pre istotu ešte raz:

PRIROVNÁNIE = Pomenovanie na základe porovnania
HYPERBOLA = Pomenovanie zveličujúce skutočnosť (nadsádzka)

Send this to a friend