Slohový útvar – Výklad

Trochu nadľahčene sa dá u väčšiny slohových útvarov povedať, že je dôležitejšia forma než obsah – nikoho napríklad tak úplne nezaujíma, čo ste písali vo formálnom liste, keď ste tam zabudli napísať adresu. A to zvlášť v prípade, že ide o maturitnú prácu. Presne takým slohovým útvarom nie je výklad.

Poďme sa na túto „čiernu ovcu“ pozrieť trochu zblízka. Vzhľadom nato, že výklad patrí k odborným štýlom, dá sa očakávať, že čitateľov zaujímajú predovšetkým informácie v ňom obsiahnuté.

Snáď nikto si nejde prečítať odborný článok o zložení nafty, pretože sa chce pobaviť či byť zahrnutý umením. Nie, taký človek sa naozaj chce dozvedieť niečo o zložení nafty. Ako autor takého textu preto myslite na to, že čitateľov nezaujíma váš umelecký um alebo názor, chce sa poučiť, získať nové poznatky.

Štruktúra výkladu

Nadpis, ktorý sa pred textom musí objaviť, je vzhľadom na zameranie slohu lepší nekomplikovaný – mal by stručne a jednoducho podať informáciu o tom, čím sa bude výklad zaoberať. Čitateľov netreba zaujať nápaditým názvom, keďže mu ide predovšetkým o obsah textu, nesnažte sa teda upútať jeho pozornosť dvojzmyslami apod.

Text by mal mať nejakú hlavu a pätu v podobe úvodu a záveru. Ešte predtým, než začnete písať samotný text, je potrebné rozmyslieť si niekoľko vecí. V prvom rade to, aký použijete postup. Medzi najčastejšie patrí postup deduktívny a induktívny. O nich sa rozpíšeme nižšie.

Postup deduktívny a induktívny

Pri použití deduktívneho postupu sa v prvom rade predloží všeobecná definícia, po čom sa postupne vysvetlí jednotlivé javy.

U postupu induktívneho je to naopak. Najprv sa popíšu jednotlivé javy, z ktorých sa potom vyvodí všeobecný záver.

Nech už použijete akýkoľvek postup, je v každom prípade vhodné napísať si osnovu a tej sa skutočne držať, aby sa vám nestalo, že budete preskakovať medzi informáciami a váš text stratí logiku. Najideálnejšie je, keď každý odstavec (a rozhodne je vhodné text deliť do odstavcov, nezabúdajte na to) obsahuje jednu myšlienku – nebudete sa v tom potom strácať ani vy, ani čitatelia.

Jazyk

Vzhľadom na odborný ráz textu sa dá predpokladať, že tu nie je potrebné dokazovať svoje rozsiahle umelecké schopnosti v oblasti jazyka. Že ste majster metafor, všetkých nárečí, slangových výrazov a figúr, je úžasné, ale vo výklade to nevyužijete, ak ho nepíšete na tému jazyka.

Vyžaduje sa od vás jazyk neutrálny, samozrejme spisovný.

Vety bývajú dlhšie a prepracovanejšie – je skrátka dobre, keď je vidieť, že sa nad textom autor zamýšľal a nepísal prvé myšlienky, ktoré mu preleteli hlavou. Časté je využitie trpného rodu.

Objaviť by sa mali odborné termíny (samozrejme v závislosti na cieľovej skupine) a skratky. Nezvyklé nie sú ani rôzne vsuvky či citácie. Naopak vyvarovať by ste sa mali rôznych hodnotiacich výrazov – predsa len sa od vás vyžaduje odovzdanie informácií, nie vášho vlastného názoru na ne.

Zhrnutie

  • výklad musí obsahovať nadpis, úvod, text (ideálne podľa vopred pripravenej osnovy), záver,
  • je ideálne si všetko vopred premyslieť,
  • postup – deduktívny nebo induktívny,
  • delenie do odstavcov,
  • neutrálny jazyk, odborné termíny, skratky, vsuvky, citácie.

Send this to a friend