Pravidlo o rytmickom krátení

Pravidlo o rytmickom krátení je jav, ktorý odlišuje slovenčinu od ostatných slovanských jazykov.

Znamená, že v slove nemôžu za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Za dlhé slabiky považujeme tie, ktoré obsahujú dlhú samohlásku (á, é, í, ó, ú), dlhú spoluhlásku (ĺ, ŕ) či dvojhlásku (ia, ie, iu, ô).

Najčastejšie toto pravidlo uvádzame do praxe pri tvorbe prídavných mien: podľa vzoru pekný končia prídavné mená dlhým -ý/í, -á, -é:

dobrý priateľ, malá kabelka, veľké auto.

Ak je však predposledná slabika dlhá, tú poslednú skrátime:

vzácny priateľ, krásna kabelka, biele auto.

Ďalšie príklady:

múdry, hlúpy, prázdny, trápny, fádny, mĺkvy, priamy, rôzny, biedny, pietny…

Aké by to bolo pravidlo, keby sa v ňom nevyskytovali výnimky? Rytmické krátenie ich má naozaj požehnane. Výnimky nájdeme:

u podstatných mien – tŕnie, nátierka

u prídavných mien – vzor páví

u neurčitých zámen – niečí, niekým

často u slovies v rôznych tvaroch – opakovacie slovesá (trápievať), prechodník (chváliac), činné príčastie (chváliaci)

u rôznych zložených slov – prvýkrát, viacmiestny