V tejto sekcii nájdete prehľadne spísané pravopisné pravidlá, ktoré sa preberajú na základných školách. Po tom, čo ich zvládnete na 100%, môžete si ich prakticky trénovať v našich cvičeniach. Najproblematickejšie javy sú zhrnuté v sekcii častých chýb.
Jazyk je nástroj na dorozumievanie medzi ľuďmi. Udáva sa, že na svete je 4000 až 5000 jazykov (existujú aj jazyky, ktorými rozpráva napr. len 1000 ľudí). Tieto jazyky nazývame prirodzené, keďže vznikali nejakú dobu v určitej skupine ľudí.
Potrebujete mať jasné pravidlá, podľa ktorých spoznáte, kedy sa píše čiarka pred spojkou alebo? Potom ste tu správne. Vysvetlíme si, v akých prípadoch sa píše a v akých nepíše. Nakoniec zistíte, že svet čiarok nie je taký zložitý, ako sa zdá.
Píšete e-mail a premýšľate, či osloviť adresáta v slove Váš s veľkým či malým v? Chcete mu dať najavo, že si ho vážite, ale zároveň nechcete, aby to pôsobilo lacno? Poradíme vám, kedy písať veľké a kedy malé písmeno.
Učenie pravopisu je stereotypná záležitosť, ktorá často stojí len na školskom vyučovaní, ale my vám ukážeme, že existuje viac spôsobov výuky pravopisu.
Občas tápame v slovách, ktoré bežne používame, ale odrazu ich máme napísať a nevieme, či sa píšu dve spoluhlásky, alebo len jedna... Poďme to rozseknúť a ujasniť si pravopis zdvojených spoluhlások. Potom už nás neprekvapia ani tie najťažšie príklady.
Iste ste sa už stretli s tým, že niekto hovorí o B, M, P, R, S, V, Z. Ide o tzv. obojaké spoluhlásky. Čo ta ale znamená?
Môžeme si pomôcť tým, že si povieme: hy, chy, ky, gy, dy, ty, ny, ly – čítame tvrdo, počujeme „y“.
Po týchto spoluhláskach píšeme v slovách domácich (pôvodne českých alebo zdomácnených) vždy i/í – preto im hovoríme mäkké spoluhlásky. Patria sem: Ž, Š, Č, C, J, DZ, DŽ, Ď, Ť, Ň, Ľ.
Práve o týchto spoluhláskach je tento článok: môžeme po nich písať y/ý alebo i/í, ale musíme sa naučiť pravidlá písania, aby sme sa rozhodli pre správny variant. Patria sem: B, M, P, R, S, V, Z, F.
Písmenko L je špecifické v tom, že aj keď ide v prvom rade o tvrdú spoluhlásku, s mäkčeňom sa stáva mäkkou a to isté sa stane v prípade, keď za hláskou L nasleduje -e alebo -i. Keďže v modernej slovenčine už nie je nutné vyslovovať „Ľ“ tak výrazne mäkko, zvlášť v hovorovej reči sa rozdiely stierajú a potom dochádza k omylom v písomnej forme. Je preto dobré naučiť sa spamäti, v ktorých slovách po L nasleduje -y a -ý.
