Lyrika vs. epika

V tomto článku si povieme, aký je rozdiel medzi lyrikou a epikou. Žiaci si túto problematiku dosť často pletú. Myslia si, že lyrika a poézia alebo epika a próza sú to isté, pritom však nejde o nič zložité.

Lyriku zaraďujeme spolu s epikou medzi umelecké literárne druhy. Spoznáme ju podľa toho, že väčšinou neobsahuje dej, hoci môže obsahovať niektoré prvky epiky. Zachytáva emócie, pocity alebo vnútorné rozpoloženie lyrického subjektu.

Lyrika

S lyrikou sa stretneme najčastejšie vo forme veršov, ktoré sa môžu, ale nemusia rýmovať. Spoločne potom tvoria báseň. Lyrické básne ďalej tvoria básnickú zbierku.

  • Pre lyriku je typické, že využíva umelecké jazykové prostriedky (napr. metafora, personifikácia alebo oxymoron).
  • Tematicky lyriku môžeme ďalej deliť na: prírodnú, intímnu, vlasteneckú, náboženskú, apelatívnu, satirickú, reflexívnu či ľúbostnú.
  • Pre lyrické útvary je typická orientácia na emócie, dojmy a prežitky. Patria medzi ne: pieseň, óda, hymnus, sonet, žalm, elégia, epigram, pásmo, kaligram, satira a niekedy aj epitaf.

Príklad ľúbostnej lyriky

Keď sa lístoky tieto rozvinú
pred tebou v chvíľkach pokoja,
pozdrav mi, krásna, moju Marínu,
veď je ona družka tvoja:
Objím ju, krásnomladá je ona,
dcérka je nášho šumného Hrona,
Slovenka je ľúbohlasná:
Objím ju, a keď v tomto objatí
duša jej v tvojej duši sa stratí,
i na mňa si spomeň, krásna!

Andrej Sládkovič: Marína

Epika

A ako je to s epikou? S ňou je to presne naopak, tá vychádza z deja, rozpráva príbeh s postavami. Nositeľom tohto líčenia je rozprávač, ktorý môže byť buď v prvej osobe (ja-forma), nazývame ho priamy rozprávač;

Charakteristika priameho rozprávača

  • jedna z postáv diela, väčšinou hlavná postava, popisuje svoj vnútorný svet;
  • najčastejšie rozpráva svoj vlastný príbeh.

Alebo v osobe tretej (on-forma), rozlišujeme tieto základné typy:

  • Autorský rozprávač – je „vševediaci“, pozná príbeh, ako aj vnútorný svet postáv.
  • Personálny rozprávač – od autorského sa líši v tom, že svet vidí prostredníctvom jedinej postavy a nekomentuje vnútorné prežívanie ostatných postáv.
  • Rozprávač „oka kamery“
    – je zameraný na vonkajšie dianie, nekomentuje vnútorné prežívanie postáv;
    – tento typ rozprávača dáva priestor čitateľovi dotvárať si vnútorný svet postáv.

Epika je väčšinou napísaná v próze a oproti lyrike je skôr objektívna, to znamená, že sa už tak nesústredí na pocity, emócie alebo nálady rozprávača. Prvou pomôckou na rozoznanie epiky je radenie viet do odsekov, ktoré ako celok tvoria jednotlivé kapitoly,

Epika sa ďalej delí na:

  • veľkú (epos, román, legenda, cestopis),
  • strednú (poviedka, novela, rozprávka, povesť, mýtus),
  • drobnú (bájka, anekdota)
  • publicistickú (reportáž, správa, fejtón, úvodník, referát, recenzia, rozhovor).

Príklad drobnej epiky

Kráľ džungle – mocný lev odpočíval po jedle, keď mu pred nosom prebehla malá myška. Lev vymrštil labu a myšku chytil. Chcel ju rozpučiť za to, že rušila jeho pokoj. Myška začala prosiť: „Nezabíjaj ma. Mocný lev, niekedy ti možno pomôžem zase ja.“ Leva pobavila jej reč, ako by mu malá myška mohla pomôcť! Ale myšku predsa len pustil.

Onedlho prišli do džungle poľovníci a chytili leva do siete. Bezmocný lev sa zvíjal v sieti na zemi. Kým sa lovci od neho vzdialili, potichu prišla malá myška a povedala levovi: „Neboj sa, ja ti pomôžem, som ti predsa zaviazaná.“ Lev si len smutne povzdychol, neveril jej. Ale myška už svojimi ostrými zúbkami hrýzla sieť a rýchlo sa jej podarilo prehrýzť niekoľko povrazov, až diera bola dostatočne veľká a lev cez ňu mohol ujsť.

Ezop: O levovi a myši 2

Na záver si zapamätajme, že literárne druhy sa nemenia, menia sa len literárne útvary.

Send this to a friend