Obrazné pomenovania: Metafora

Slovo metafora pochádza z gréčtiny a znamená „prenesenie“. Ide o jazykovú a rétorickú literárnu konštrukciu, ktorá spočíva v prenesení významu na základe vonkajšej podobnosti.

Ako metaforu spoznáme?

Predstavme si, že v danom jazyku má každý predmet svoje pomenovanie – označujeme ho konkrétnym slovom. My toto pomenovanie použijeme u iného predmetu – u takého, ktorý je s daným predmetom (vizuálne, symbolicky) podobný. Napr. prednej časti hlavy nad obočím hovoríme v slovenčine čelo, toto slovo môžeme metaforicky použiť aj na označenie časti postele (čelo postele). Tieto predmety sú si podobné, a tak môžeme pomenovanie jedného predmetu preniesť na ten druhý. Hovoríme teda o obraznom vyjadrení.

Metaforu zaraďujeme medzi trópy, s ktorými sa často stretávame predovšetkým v poézii, ale svoje miesto metafora nachádza aj v bežnej reči. Od metafory ďalej rozlišujeme metonymiu.

Otcom teórie relativity je Albert Einstein.
Náš otec je hlavou rodiny.
V rannej tráve sa zaleskli perly rosy.
Zub času sa na našom dedkovi dosť podpísal.
So štúdiom mala Lucka more problémov.
Na nočnom nebi sa rozžiarili diamanty.
Jeho zamatový hlas nás všetkých upokojil.
Jeho spevácke vystúpenie bolo čerešničkou na torte.
Zamilovanú dvojicu spaľoval plameň lásky.
Ozval se v nej hlas svedomia.

Častým problémom je, že si metaforu (či metaforické prirovnanie) mýlime s prirovnaním, ktoré však jasne spoznáme podľa spojky ako (ani, sťa). Rozdiel dobre vidíme na nasledujúcom príklade:

Paľko je víchor. (metafora)
Paľko je rýchly ako víchor. (prirovnanie)

Send this to a friend