Rozbor umeleckých textov: Irónia

Irónia (grécke eironeia = zastieranie, predstieraná nevedomosť) je literárna rečnícka forma, ktorá úzko súvisí s tradičnými rétorickými figúrami, predovšetkým s hyperbolou a litotes.

Čo je to irónia?

Prostredníctvom irónie vyjadrujeme záporný vzťah vyslovením presného opaku toho, čo sme mali pôvodne na mysli.

Prečo iróniu tak často používame?

Irónia je dnes považovaná za neoddeliteľnú súčasť neformálnej medziľudskej komunikácie. Uchyľujeme sa k nej hlavne vtedy, keď chceme vysloviť niečo podstatne iné, než skutočne mienime, a to napríklad v situáciách, keď sa chceme ubrániť hnevu alebo skrátka nechceme hneď druhej strane klamať.

Z hľadiska literatúry je irónia istým spôsobom výsmech. Môžeme preháňať, hovoriť pravý opak alebo klamať, avšak vždy by sme iróniu mali venovať tým poslucháčom (čitateľom), ktorí iróniu zaregistrovali a rozumeli kontextu. Preto by sme si mali dať pozor predovšetkým u malých detí, ktoré ešte nemusia ironickú poznámku pochopiť, tým pádom môže danú skutočnosť pochopiť úplne vážne.

Okrem toho sa irónia často využíva za účelom niekoho kritizovať, pre tento účel sú často využívané termíny ktoré majú zdanlivo kladný úmysel, ale skryto je predmet hovoru znehodnotený.

Ľudia sa ale často chovajú prirodzene zdvorilo. V bežnom jazyku niekedy nemôžeme vyjadriť ironickú skutočnosť, preto sa skôr uchyľujeme k tzv. litotes, kedy zdôrazňujeme pozitívne vlastnosti danej veci.

Ako iróniu rozpoznáme?

Iróniu bezpečne rozoznáme podľa zmeny intonácie hlasu. V texte samozrejme intonáciu neuvidíme, preto nám na tento účel poslúžia rôzne grafické znaky (napr. úvodzovky, výkričníky, obrátený otáznik). Vyššiu formu irónie nazývame sarkazmus.
Nie je však podmienkou, že by sa irónia mala v písanom prejave graficky znázorňovať, aby sa rozoznalo, že ide o ňu. Preto sa irónia stáva občas nebezpečnou, lebo adresát nemusí zmysel výpovedi spoznať. Používa sa teda v prípadoch, keď je vyjadrený obsah dostatočne absurdný.

Príklady

Tá zase vyzerá! (= Nevyzerá dobre)
Aby si sa nepredrel… (= Pracuje pomaly/málo)
Ste to teda zahrali fakt nádherne! (= Hrali to veľmi zle)
No, to si ma teda potešil! (= Vôbec nepotešil)
A tu prichádza náš majster sveta! (= Výsmech)
Neboj sa, my všetci vieme, že by to tu bez teba skrachovalo. (= Výsmech)
Pekné počasie, čo? (= Nepekné počasie)
To je mi poriadok! (= Neporiadok)

Pokiaľ si robíme žarty sami zo seba, hovoríme o tzv. sebairónii.

Pre istotu ešte raz:

IRÓNIA = vyjadrujeme záporný vzťah vyslovením presného opaku toho, čo sme mali pôvodne na mysli.
LITOTES = Zmiernenie určitej výpovede za použitia dvojitej negácie.
SARKAZMUS = Zosilnenie irónie, zlomyseľný posmešok.
HYPERBOLA = Pomenovanie zveličujúca skutočnosť (nadsádzka).