Koniec-koncov × koniec koncov × konieckoncov
Dva z týchto variantov sú správne a jeden nie. Ako to teda je? Čítajte ďalej.
Podstatné meno koniec sa u nás používalo už v 15. storočí a to v dvoch základných významoch:
- krajná časť, zakončenie niečoho – dva konce povrazu, na konci dediny, koniec radu
- posledná fáza – koniec roka, koniec zápasu
Od toho slova je mnoho odvodenín: končiť, konček, nekonečný, koncom, konečne, nakoniec, koniec-koncov či koniec koncov.
Častica koniec-koncov vyjadruje hodnotiaci postoj, synonymami sú napokon, nakoniec. Výraz môžeme napísať buď s pomlčkou alebo ako dve oddelené slová, nikdy však nie spolu. Tvar „konieckoncov“ teda nejestvuje a vyberať môžete s vyššie uvedených variantov – tak určite nešliapnete vedľa.
Príklady:
Nič sa nedeje, koniec-koncov, mýliť sa je ľudské.
Nech rozhodne Marek – koniec koncov je najstarší.
