Koniec-koncov × koniec koncov × konieckoncov

Dva z týchto variantov sú správne a jeden nie. Ako to teda je? Čítajte ďalej.

Podstatné meno koniec sa u nás používalo už v 15. storočí a to v dvoch základných významoch:

  1. krajná časť, zakončenie niečoho – dva konce povrazu, na konci dediny, koniec radu
  2. posledná fáza – koniec roka, koniec zápasu

Od toho slova je mnoho odvodenín: končiť, konček, nekonečný, koncom, konečne, nakoniec, koniec-koncov či koniec koncov.

Častica koniec-koncov vyjadruje hodnotiaci postoj, synonymami sú napokon, nakoniec. Výraz môžeme napísať buď s pomlčkou alebo ako dve oddelené slová, nikdy však nie spolu. Tvar „konieckoncov“ teda nejestvuje a vyberať môžete s vyššie uvedených variantov – tak určite nešliapnete vedľa.

Príklady:

Nič sa nedeje, koniec-koncov, mýliť sa je ľudské.
Nech rozhodne Marek – koniec koncov je najstarší.

Send this to a friend