PRAVIDLÁ – Ako spoznať vetu hlavnú a vedľajšiu

Pri vetných rozboroch je kľúčové rozoznať od seba hlavnú a vedľajšiu vetu. V našich pravidlách nájdete tipy na jednoduché odlíšenie HV a VV (skratky určite poznáte a nenávidíte z hodín slovenčiny).

Určovanie hlavných a vedľajších viet

S týmto učivom sa stretnete najčastejšie na základnej škole, kde je vetným rozborom venovaná veľká pozornosť. Určite sa naučte perfektne určovať jednotlivé vety, pretože je to základný predpoklad na bezchybné určovanie čiarok vo vete.

Hlavná veta

  • Je veta v súvetí, ktorá nie je závislá na inej vete a môže teda stáť aj samostatne mimo súvetia ako veta jednoduchá.
  • Každé súvetie musí obsahovať aspoň jednu hlavnú vetu.
  • Značenie vo vetnom rozbore: HV.
  • Na hlavnú vetu sa nedá opýtať!

Vedľajšia veta

  • Je to veta v súvetí, ktorá je závislá na inej riadiacej vete. Vedľajšie vety sú závislé na vete hlavnej alebo inej vete vedľajšej.
  • Spoznáme ju podľa toho, že nemôže stať samostatne bez svojej riadiacej vety.
  • Značenie vo vetnom rozbore: VV.
  • Na vedľajšiu vetu sa môžeme opýtať!

Bála saHV, aby sa jej nevysmiali.VV Čoho sa bála? Aby sa jej nevysmiali.

Ďalšie príklady:

Chcela somHV, aby mi maminka kúpila bábikuVV.

Ak umyješ riad a upracešVV, uvarím niečo dobréHV.

Vyšlo slnkoHV a vzduch sa príjemne oteplilHV.

PRAVIDLÁ – Druhy vedľajších viet

Tak ako si nie sú rovné napríklad cesty (vždy ich môžeme rozdeliť na veľmi a menej dôležité), nemusia ani jednotlivé vety v súvetí byť vždy na rovnakej úrovni.

Máme vety hlavné (riadiace), teda tie veľmi dôležité, na úrovni diaľnic. A vedľa nich sú tu tiež vety vedľajšie (závislé), ktoré ich určitým spôsobom doplňujú. Práve na ne sa v tomto článku zameriame.

Priraďovacie súvetie

Pre začiatok, aby bol lepšie vidieť rozdiel, uvedieme príklad priraďovacieho súvetia skladajúceho sa z dvoch viet, pričom obe sú hlavné.

Mám si dať čokoláduHV alebo mám ísť behať?HV

SpímHV a behám. HV

V tomto prípade nemôžeme vynechať ani jednu vetu bez toho, aby sme utrpeli významové straty. Ak od niekoho chcem, aby mi pomohol vyriešiť dilemu, musím mu povedať obe možnosti, nemôžem vynechať behanie ani čokoládu.

Podraďovacie súvetie

Inak je tomu v súvetí podraďovacom. To obsahuje minimálne jednu vetu hlavnú a vetu veľajšiu.

Príklad vety hlavnej a podraďovacej vedľajšej vety:

Nedám si čokoláduHVpretože pôjdem behaťVV.

Druhú časť vety, tú vedľajšiu, môžeme pokojne vynechať. Keď sa nás niekto opýta, či si dáme čokoládu, zaujíma ho hlavne kladná či záporná odpoveď na otázku, ďalšie odôvodnenie už nie je nevyhnutné. Môžeme bez problémov použiť len prvú časť vety: „Nedám si čokoládu,“ bez toho, že by jej význam utrpel nejaké závažné straty.

Keď však povieme len: „Pretože pôjdem behať,“ nebude veta sama o sebe dávať zmysel.
Veta vedľajšia je teda vždy závislá na nejakej ďalšej vete v súvetí. Môže to byť samozrejme veta hlavná:

V škole mi povedaliHV, že som neposlušnýVV.

Rovnako môže byť závislá na inej vedľajšej vete:

V škole mi povedali,HV že nechápu,VV ako môžem byť taký neposlušný.VV

Môže sa stať aj to, že sú dve vedľajšie vety spojené priraďovacou väzbou a spoločne závislé na jednej vete hlavnej:

V škole mi povedaliHV že som síce neposlušný,VV ale prospech mám ukážkový.VV

Hoci vedľajšie vety môžu na prvý pohľad vyzerať nedôležito (predsa len ich môžeme vynechať), opak je pravdou. Tak, ako by sme nemohli fungovať bez vedľajších ciest, neobídeme sa ani bez vedľajších viet. Doplňujú nám informácie v prípade, že by samotné vetné členy nepopísali situáciu dostatočne. V živote si skrátka bez nich neporadíme. A pretože sú také dôležité a časté, majú samozrejme právo na ďalšie rozdelenie. V prvom rade ich triedime podľa toho, aký vetný člen nahradzujú, a to do nasledujúcich druhov. Vedľajšia veta môže byť:

VEDĽAJŠIA VETA
OTÁZKA NA VEDĽAJŠIU VĚTU
SPOJOVACIE VÝRAZY

PODMETOVÁ
Kto? Čo?
Kto, čo, že, aby

PRÍSUDKOVÁ
Aký?
Ako, aký

PREDMETOVÁ
Pýtame sa 2. – 7. p., Koho? Čo?
Že, aby, ako

PRÍVLASTKOVÁ
Aký? Ktorý? Čí?
Kto, ktorý, že, kde, keď,
ako, aby

DOPLNKOVÁ
Ako?
Ako

ČASOVÁ
Kedy, odkedy, ako dlho, ako často
Len čo, keď, kedy, až

MIESTNA
Kde, kam, kadiaľ, odkiaľ
Kde, kam, kadiaľ, odkiaľ

SPÔSOBOVÁ
Ako, akým spôsobom
Ako, že, pokiaľ

MIEROVÁ
Do akej miery

PRÍČINNÁ
Pre
o? Z akej príčiny
Pretože, keďže, že

ÚČELOVÁ
Za akým účelom
Aby

PODMIENKOVÁ
Kedy? Za akej podmienky
Ak, keď, keby

PRÍPUSTKOVÁ
Aj keď
Hoci, napriek tomu, že, aj keď

Nepravá vedľajšia veta

Okrem zmienených druhov môžeme naraziť ešte na nepravú vedľajšiu vetu, a to v prípade, keď je vedľajšia formálne, ale významovo je s hlavnou vetou spojená ako priraďovacia.

Zjedla tri taniere zemiakového šalátu, aby jej potom bolo celý večer zle.

Polovetné väzby

Za zmienku stojí ešte polovetné väzby, ktoré sú takým medzistupňom medzi vetným členom a vedľajšou vetou. Často ide o prechodníkové konštrukcie.

Sledujúc finálový futbalový zápas, červenel dedko hnevom.

Send this to a friend