Janko Kráľ
O autorovi
Janko Kráľ je predstaviteľ romantizmu a býva často označovaný ako básnik-búrlivák a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovnskej generácie.
Kráľ bol medzi 14 najvernejšími študentmi, ktorí 7. marca 1844 odišli z bratislavského lýcea do Levoče na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra.
Do Levoče však neprišiel, ostal v Liptovskom Mikuláši, kde sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia spolku Tatrín. Vtedy už patril Kráľ k najuznávanejším mladým štúrovským básnikom. Neskôr však Štúr na Kráľa zanevrel pre jeho tvrdohlavú povahu.
Aktívne sa zapojil do revolúcie v roku 1848, ako veršami, tak so zbraňou v ruke a burcovaním ľudu do povstania proti feudálom, začo strávil mesiace vo väzení.
Janko Kráľ písal spočiatku v češtine, neskôr začal používať spisovnú slovenčinu a stal sa autorom prvej básne v Štúrovej slovenčine – Duma bratislavská. Štúr ho označil za najtalentovanejšieho básnika.
Jeho balady, vychádzajúce z ľudovej slovesnosti, ktorými sa preslávil, ukázali novú cestu slovenskej poézii. Sprítomňoval v nich svet mravného cítenia ľudu, úctu k ľudskej bolesti a odpor k panskej svojvôli.
Diela
Nezaradené
- Zverbovaný I (1843, v češtine)
- Zverbovaný II (1844, v slovenčine)
- Zabitý
- Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (1844)
- Duma bratislavská (1844, vyšla 1847 v Orlovi tatranskom II)
- Duma slovenská na pamiatku sjazdu turčiansko-sv.-martinského 6. júna 1861 (k príležitosti memorandového zhromaždenia))
