Jozef Gregor Tajovský
O autorovi
- vedúca osobnosť druhej vlny slovenského realizmu
- zakladateľ realistickej drámy
- jeho hry dodnes hrá aj SND
Pôsobil ako učiteľ, pričom vystriedal mnoho miest pre nezhody s vrchnosťou pre národné presvedčenie. Odišiel študovať do Prahy, kde sa stal členom spolku Detvan a po štúdiu pracoval v banke.
Bol tajomníkom Slovenskej národnej strany. V roku 1915 bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, kde však prebehol do ruského zajatia, neskôr vstúpil do česko-slovenských légií. Od roku 1919 redigoval Slovenské pohľady.
Od vstupu do literárneho života nachádzal cestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty. Otvorene písal o biedach, ktoré náš ľud stíhali – opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro.
Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb.
Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často aj humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia. Písal poviedky, drámy, novely, fejtóny a črty.
Vo Zvolene sa nachádza Divadlo Jozefa Gregora Tajovského.
Diela
Próza
- Maco Mlieč (1903) - sociálne ladená poviedka
- Apoliena (1903) - poviedka
- Mamka Pôstková (1908) - poviedka
- Horký chlieb (1909)
Dráma
- Ženský zákon (1900) -
- Statky-zmätky (1909)
