Ľudovít Štúr
O autorovi
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach, jeden z vedúcich účastníkov Slovenského národného povstania a poslanec uhorského snemu.
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v obci Uhrovec ako druhé z piatich detí. Základné vzdelanie získal v Uhrovci u svojho otca. Pokračoval na nižšom gymnáziu v Rábe (dnešný Győr) a na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde študoval v rokoch 1829 – 1834.
Na lýceu existovala od roku 1803 Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Vyučovalo sa v biblickej češtine, ktorá bola vtedy jazykom evanjelických vzdelancov už tri storočia. V roku 1829 študenti založili spolok Spoločnosť česko-slovenská, ktorej úlohou bolo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov. V roku 1835 sa Štúr stal podpredsedom spoločnosti. Jednou z významných aktivít spolku bola vychádzka na Devín 24. apríla 1836, kde si členovia pridali ku krstnému menu druhé, slovanské meno. Štúr prijal prostredné meno Velislav.
Štúr ovládal latinský, maďarský, nemecký, francúzsky, grécky, poľský, srbo-chorvátsky a ruský jazyk. Učil sa aj hebrejčinu a angličtinu.
V roku 1838 začal Štúr študovať na univerzite v Halle, kde sa obšírnejšie zoznámil s Hegelovou a Herderovou filozofiou, ktorí mu boli blízki už predtým.
Návrat do Uhorska znamenal pre Štúra začiatok nového boja o udržanie národných práv. Začiatkom roka 1843 oboznámil svojich blízkych s myšlienkou spojiť katolícky a evanjelický prúd Slovákov na báze jednotného spisovného jazyka a to prostredníctvom spolku Tatrín. 11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža dohodli na Hurbanovej fare v Hlbokom na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe. 17. júla potom navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, aby im odobril ich zámer.
V decembri toho roku bol Štúr odvolaný z funkcie zástupcu profesora Palkoviča na lýceu a na protest sa 22 študentov rozhodlo v marci 1944 odísť. Trinásti z nich doštudovali v Levoči.
V auguste 1844 s konalo prvé zhromaždenie Tatrína v Liptovskom Mikuláši, od augusta 1845 Štúr začal vydávať noviny v slovenčine – Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. Mnohí to chápali ako zradu a odtrhnutie sa od Čechov, napríklad P. J. Šafárik a J. Kollár. V roku 1846 vydal Štúr Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, v ktorom obhajoval nevyhnutnosť nového spisovného jazyka, a tiež Nauku reči slovenskej – základy novej gramatiky.
Ďalšou úpravou prešla gramatika počas reformy Michala M. Hodžu a Martina Hattalu v rokoch 1851 – 1852, pričom prešli z fonetického princípu (píš ako počuješ) na etymologický (bližšie slovenčine, ako ju poznáme dnes).
Štúr pôsobil od roku 1847 v uhorskom sneme v Bratislave ako poslanec za Zvolen. Jeho politickým protivníkom bol Lajos Kossuth.
Pohnutý rok 1848 priniesol hrozbu zosilnenia maďarizácie, na Štúra, Hurbana a Hodžu bol vydaný zatykač. Napriek tomu sa Štúrovi podarilo zúčastniť sa Slovanského zjazdu, ktorý organizoval v Prahe a na ktorom sa zišli predstavitelia slovanských národov v monarchii. Štúr, Hurban a Hodža sa stali politickými vodcami novovzniknutej Slovenskej národnej rady, ktorá odmietla poslušnosť maďarskej vláde. V nasledujúcich rokoch bolo Štúrovi zakázané vydávať noviny i viesť spolok Tatrín. Venoval sa ľudovej tvorbe a pracoval na diele Slovanstvo a svet budúcnosti.
Postretlo ho niekoľko osobných tragédií za sebou – zomrel mu brat Karol i otec a Štúr sa presťahoval do Modry, aby sa pod dohľadom polície staral o sedem detí zosnulého brata. O dva roky neskôr mu zomrela priateľka Adela Ostrolúcka i jeho matka. Napokon zomiera aj samotný Štúr – na poľovačke pred Vianocami 1855 sa pri páde sám nešťastnou náhodou postrelí do stehna a tri týždne nato, ako štyridsaťročný, umiera.
Zaujímavosti:
- dohady o tom, že by smrť Štúra bola spôsobená cudzím zavinením, prípadne samovražda, sú len špekulácie
- vzťah Ľudovíta k Adele Ostrolúckej, ale aj k vlasti, je priblížený v historickom románe Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej
- Štúr sa netajil kritickosťou voči správaniu Židov a schvaľoval protižidovské opatrenia
- v diele Slovanstvo a svet budúcnosti odporúča ako spoločný jazyk pre všetky slovanské kmene ruštinu
Diela
Próza
- Cesta do Lužic vykonaná z jara (1839)
- Starý a nový věk Slováků (1841)
- Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn über die gesetzwidrigen Uebergriffe der Magyaren -"Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov" (anonymne, 1843)
- Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846)
- Nauka reči Slovenskej (1846)
- Das Slawenthum und die Welt der Zukunft -v slovenčine Slovanstvo a svet budúcnosti (1851)
