Nikolaj Vasiljevič Gogoľ
O autorovi
Nikolaj Vasiljevič Gogoľ sa narodil do vzdelanej rodiny drobnej šľachty (rodičia patrili medzi stredne veľkých statkárov s asi osemdesiatimi nevoľníkmi). Otec pochádzal z Ukrajiny, bol básnik a dramatik. Založil menšie divadlo, v ktorom hral Nikolaj ešte ako chlapec, a to iba ženské role. Malý Gogoľ bol vychovávaný v predtuche budúceho génia.
Po gymnaziálnych štúdiách krátko pôsobil ako úradník v Petrohrade. Od roku 1835 sa venoval iba literárnej tvorbe. Bol uznávaným autorom a udržoval priateľské styky s mnohými vtedajšími umelcami (napríklad s Puškinom).
Roku 1836 odcestoval do zahraničia. V cudzine sa zdržiaval s kratšími prestávkami viac ako desať rokov. Po dlhú dobu žil v Ríme, neraz navštívil aj Čechy, kde sa okrem iného liečil. Na sklonku života zápasil Nikolaj s vnútorným nepokojom a hlbokými depresiami. Ku koncu sa k tomu pridali aj silné nábožensko-mystické nálady. Je veľmi pravdepodobné, že zošalel.
Od roku 1848 sa zdržiaval opäť v Rusku. Zvyšné roky strávil v Petrohrade, Odese av Moskve.
Gogoľova tvorba stojí na prelome romantizmu a realizmu. Bez preháňania sa dá povedať, že bol inspiračným zdrojom pre celú ruskú literatúru 2. polovice 19. storočia. V jeho tvorbe sa z veľkej časti odráža detstvo strávené na Ukrajine. Za vrchol jeho diel sú bezpochyby považované poviedky, v ktorých naplno využil svoju schopnosť spojiť realitu s fantastickými motívmi.
Zažiaril svojou poviedkovou prvotinou Večery na laze neďaleko Dikaňky (historky a báchorky štylizované ako rozprávanie ukrajinských dedinčanov, ktorí sa v priateľskom duchu schádzajú na prsiatkach u včelára). Aj jeho druhý poviedkový súbor Mirhorod je spätý s ukrajinským folklórom a obsahuje známe poviedky Taras Buľba (príbeh reka bojujúceho za slobodu Ukrajiny) a Vij (príbeh študenta, ktorý zápasí s pekelnými silami; názov je podľa zlej bytosti z ukrajinských rozprávok).
Gogoľov jediný román Mŕtve duše vznikol podľa námetu Puškina o kupčení s mŕtvymi dušami. Pôvodne malo ísť o trilógiu (prvý diel mal zachytávať svet, aký je – mravne pokrútený, druhý diel mal odraziť svet, aký by mal byť, tretí diel potom svet po premene). Bohužiaľ sa zachoval len prvý diel. Hovorí sa, že Gogoľ pred svojou smrťou pokračovanie Mŕtvych duší spálil v záchvate depresie. Avšak Mŕtve duše sú považované za základ realizmu a najviac cenené je v nich majstrovské vykreslenie jednotlivých postáv.
Do sveta divadiel sa zapísal svojou preslávenou komédiou Revízor.
Diela
Próza
- Večery na laze neďaleko Dikaňky
- Arabesky
- Mirhorod (obsahuje Vij, Taras Buľba)
- Mŕtve duše
- Petrohradské poviedky
Dráma
- Revízor
- Ženba
Citáty
„Ako by som nebránil ľudí, keď viem, že polovicu svojich hriechov spáchajú z neznalosti, neskúsenosti a hlúposti?“
„Kým sa nezmôžeme na malý dobrý skutok, dovtedy nebudeme schopní urobiť väčší.“
„Hocako hlúpe sú hlupákove slová, niekedy postačujú nato, aby priviedli do pomykova rozumného človeka.“
„Keď sa ti v striedmosti, radosti a pokoji žiť podarí, zatvoríš tým dvere lekárovi.“
