Pavol Országh Hviezdoslav
O autorovi
Hviezdoslav je jednou z najvýraznejších postáv slovenskej literatúry a patrí k vedúcim osobnostiam literárneho a kultúrneho života u nás na prelome 19. a 20. storočia. Používal pseudonym Jozef Zbranský.
Narodil sa vo Vyšnom Kubíne do zemianskej rodiny. Už ako tínedžerovi mu vydali prvú básnickú zbierku, spočiatku písal po maďarsky a po nemecky. Neskôr sa aj vďaka vplyvu poézie Andreja Sládkoviča vrátil k slovenčine. Počas štúdia práva začal vydávať s Kolomanom Banšellom almanach Napred. Po zložení advokátskych skúšok žil dlho v Námestove a neskôr v Dolnom Kubíne, kde už zanechal svoju prax a venoval sa naplno tvorbe. Tá obsahuje lyrické, epické i dramatické diela. Mal široký tématický záber; v jeho diele nechýba reflexívna, prírodná i ľúbostná lyrika, biblická a historická epika, balady, eposy.
Významná je aj jeho prekladateľská činnosť, prekladal Puškina, Goetheho, Mickiewicza i Shakespeara.
Hviezdoslav používa špecifický jazyk, akúsi sústavu filozofických významových útvarov.
Bol čestným predsedom Matice slovenskej po jej znovuotvorení v roku 1919.
Diela
Poézia
- Sonety (1882) - 21 zneliek
- Letorosty I., II., III. (1885) - básnické cykly
- Žalmy a hymny (1885) - cyklus básní
- Prechádzky jarom, Prechádzky letom (1898) - prírodná lyrika
- Stesky (1903) - pochybnosti starnúceho básnika o účinku vlastného diela
- Dozvuky - lúčenie sa so životom
- Krvavé sonety (1914-1918) - reakcia na vojnu
Próza
- Hájnikova žena (1884) - lyrickoepická skladba
- Ežo Vlkolinský - epos
- Gábor Vlkolinský - epos
Dráma
- Herodes a Herodias (1909)
