Cholerik × choleryk

Určite ste sa niekedy stretli s človekom, ktorý bol prudkej a vznetlivej povahy. Takému človeku sa hovorí cholerik.

Výraz sa k nám dostal z pôvodného gréckeho cholē̺, čo v preklade znamená žlč, hnev, zlosť (antickí lekári verili, že hnev je spôsobený rozliatím žlče), takže vás asi neprekvapí, prečo sa hovorí, že sa v niekom vzbúrila žlč (naštval sa).

Aby ste si ale nemysleli, že cholerik môže byť len muž, slovenčina myslí aj na označenie pre prudkú a výbušnú povahu ženy – nato máme slovo cholerička.

Podstatné meno cholerik je rodu mužského životného, skloňujeme ho podľa vzoru chlap.

Príklady:

Pre cholerika je dvojnásobne ťažké byť spravodlivý a mať pokoj v duši.

Ja som cholerik, a to sa zmeniť nedá.

Cholerička ako ja sa nikdy nenaučí reagovať na konflikty s rozvahou.

Písanie tvrdého y

Spoluhlásky tvrdé: h, ch, k, g, d, t, n, l – po všetkých týchto spoluhláskach píšeme v slovenčine spravidla tvrdé y. Správne píšeme: kytica, ohybnosť, chyba, roky, dýka či motýľ. Sú to slová, ktoré sú domáceho pôvodu. Máme na mysli aj také slová, ktoré boli prevzaté do slovenčiny pred dlhšou dobou a v našom jazyku sa tak udomácnili, že majú slovenský pravopis aj skloňovanie.

Prečo niekedy píšeme mäkké i po tvrdých spoluhláskach?

Existujú slová, u ktorých neplatí pravidlo, že sa po tvrdých spoluhláskach píše vždy tvrdé y. Ide výlučne o slová, ktoré nie sú domáceho pôvodu. Prevzaté slová si často zachovávajú svoj pôvodný pravopis, preto píšeme po tvrdých spoluhláskach niekedy mékké i. Sú to slová ako: harmonika, diktát, história, lokomotíva, mandarínka či kilogram.

Send this to a friend