PRAVIDLÁ – Ako sa píše priama reč

Rozhodli sme sa, že na Pravopisne.sk budeme okrem pravopisných cvičení a pravidiel publikovať aj články, ktoré oceníte predovšetkým pri písaní slohu. Dnešný článok Vám pomôže s písaním úvodzoviek v priamej reči.

Priama reč

Priama reč je textovým prostriedkom na zachytenie výpovede jedného alebo viacerých hovoriacich. Priama reč spravidla začína uvádzacou vetou, ktorá má informatívnu funkciu. Približuje situáciu, v ktorej bola reč prenesená, zoznamuje nás s autorom výpovede, jeho postoji apod. Pri písaní textu rozlišujeme štyri základné druhy priamej reči:

Priama reč vlastná

Najvýraznejším prvkom priamej reči vlastnej sú úvodzovky, ktorými je oddelená od zvyšku textu. Dôležité je pamätať si tiež, že priama reč je samostatná veta. Musí preto začínať veľkým písmenom a byť ukončená interpunkčným znamienkom. Táto priama reč býva spravidla doplnená uvádzacou vetou, ktorá môže stáť pred priamou rečou, za ňou alebo do nej môže byť vložená.

1. Uvádzacia veta pred priamou rečou

Pokiaľ stojí uvádzacia veta pred priamou rečou, je nutné ju zakončiť dvojbodkou.

Hanka vykríkla s nadšením: „To je výborné, fakt sa ti to podarilo.“

2. Uvádzacia veta za priamou rečou

V prípade, že uvádzacia veta leží za priamou rečou, ktorá má formu oznamovacej vety, zakončujeme túto priamu reč čiarkou a pokračujeme uvádzacou vetou s počiatočným malým písmenom.

 „To je výborné, fakt sa ti to podarilo,“ vykríkla Hanka s nadšením.

3. Priama reč má formu vety opytovacej, želacej alebo rozkazovacej

Malé počiatočné písmeno u uvádzacej vety použijeme aj v prípade, že má priama reč formu vety opytovacej, želacej či rozkazovacej, a je zakončená iným interpunkčným znamienkom než bodkou.

„To je výborné, fakt sa ti to podarilo!“ vykríkla Hanka s nadšením. „Myslíš, že je to tak správne?“ spýtala sa Hanka.

4. Uvádzacia veta vložená do priamej reči

Čiarkami z oboch strán oddeľujeme vetu uvádzaciu vtedy, keď je vložená do priamej reči. Obe časti priamej reči musia byť uvedené úvodzovkami.

„To je výborné,“ vykríkla s nadšením Hanka, „fakt sa ti to podarilo.“

Nevlastná priama reč

Tá sa vyskytuje predovšetkým v umeleckých textoch. Nejde v nej jasne odlíšiť reč postáv a reč rozprávača. V prípade nevlastnej priamej reči sú vynechané úvodzovky, dvojbodky a uvádzacia veta.

Juraj vyšiel so psom z dverí, poď, pôjdeme na prechádzku.

Polopriama reč

Polopriama reč je prechodom medzi vlastnou priamou rečou a rečou nepriamou. Rovnako ako nevlastná priama reč nie je graficky odlíšená od zbytku textu. Osoba hovorí v tretej osobe.

Nie, nemusí sa báť, nejde služobne, počul len, že má Zuzana nejaké dokumenty, ktoré by si rád prelistoval.

Nepriama reč

Ako nepriama reč je označovaná reprodukcia výpovedí jednej osoby inou osobou. Dochádza preto ku gramatickým zmenám v osobe, čase a obvykle aj v spôsobe pôvodnej výpovede. Formálne je veta nepriama vedľajšou vetou predmetnou, závislou na hlavnej vete.

Pani učiteľka hovorila, že si máme vziať na výlet pršiplášť a pevné topánky.