PRAVIDLÁ – Ich-forma a er-forma

Už sa vám niekedy stalo, že ste mali v hlave vymyslený príbeh, dokonca ste si spísali osnovu, vymysleli zápletku a charakteristiku postáv a následne ste sa pustili do diela, lenže odrazu ste nevedeli, či máte príbeh napísať v ich-forme alebo radšej v er-forme?

Presnejšie povedané, ak máte napísať, „že som sa vydal na výlet plný dobrodružstva“ alebo „on sa vydal na výlet plný dobrodružstva“. To nevadí! V tomto článku si ukážeme, že každá z foriem má svoje pre a proti.

Ich-forma

Ich (z nemeckého Ich Form) v preklade znamená „ja“. Ide teda o prvú osobu jednotného čísla. To znamená, že rozprávaný príbeh, ktorý v knižke čítame alebo práve píšeme, vidíme z pohľadu jednej osoby. Tento príbeh potom rozpráva najčastejšie hlavný hrdina.

Výhody používania ich-formy

Nespornou výhodou pri používaní tejto normy je to, že je to jednoduchý tvorivý štýl. Pokiaľ čítame /píšeme v ich-forme, prináša nám omnoho viac autentickosti než u formy druhej. Ďalším plusom môže byť to, že nemusíme príliš dbať na spisovnú češtinu.

Stručne povedané, keď naša postava bude napríklad zlý zlodej, nemusíme nevyhnutne našu postavu nútiť do vznešeného vyumelkovaného jazyka a môžeme si dovoliť napísať aj rôzne slangové výrazy alebo dokonca aj vulgarizmy.

Nevýhody používania ich-formy

Voľba ich-formy so sebou nesie aj určité menšie aj väčšie nevýhody. Keď už si ako postavu zvolíme práve už zmieneného zlodeja, musíme aj naďalej držať štýl, ktorým táto postava rozpráva.

To často môže byť problém aj vtedy, keď sa ako táto postava bojíme prehovoriť (naše vnútorné presvedčenie nám to z nejakých dôvodov nedovoľuje).
Malou nevýhodou však môže byť aj to, že postava v príbehu vie len to, čo počuje, vidí alebo si myslí. Dajú sa tak omnoho lepšie vyjadriť emócie, nálady a pocity.

Ich forma trpí pri písaní neustáleho slova som. Preto sa musíme toto slovo naučiť čo najviac redukovať, aby písaný text nevyzeral neesteticky.

Príklad ich-formy:

„Každý deň som sa dozvedel niečo málo o jeho planéte, o tom, ako odišiel, o jeho ceste. Pomaličky, ľahučko z mimovoľných poznámok. Asi tak v tretí deň som sa dozvedel o probléme s baobabmi.“ (Exupery, Malý princ)

Er-forma

Ak sa chce čitateľ dozvedieť niečo viac o príbehu hrdinu, je na tento štýl využívaná práve er-forma. Er (z nemeckého Er Form) znamená „on“. Hovoríme teda o tretej osobe jednotného čísla. To znamená, že rozprávaný príbeh vidíme z pohľadu minimálne viac než jednej z postáv..

Výhody používania er-formy

Aj er-forma môže vniesť do príbehu isté výhody. Jednou z nich je, že rozprávač môže byť tzv. „vševediaci“, aj keď toto označenie nie je príliš správne a my ho neodporúčame príliš používať.

Kým vyprávač v ich-forme je viac autentický, zato vie len to, čo postava vidí, počuje alebo si to domýšľa, rozprávač v er-forme môže vedieť a popisovať takmer všetko, čo hlavná postava nevidí.

Ďalšou výhodou, ktorá z toho vyplýva, je potom to, že autora príbehu natoľko nemusí trápiť štýl jazyka jednotlivých postáv.

Nevýhody používania er-formy

Na strane druhej je ale pre mnohých autorov táto forma nevyhovujúca, pretože rozprávanie nie je celkom subjektívne a tým pádom stráca na autenticite.

Rozprávanie v tretej osobe má navyše viac variantov, pretože rozprávač buď:

  1. Má prehľad o tom, čo jednotlivé postavy robia, čo si myslia, …
  2. Stojí mimo príbeh a tým pádom nevidí do hláv jednotlivých postáv.
  3. Vidí svet len očami jedného hrdinu.

Príklad er-formy:

„Celý príbeh toho večera sa Svätopluk dozvedel až na súde, ktorý sa konal trištvrte roka po Blankinom úspešnom úteku cez hranice.“ (Mornštajnová, Tiché roky)

Ich-forma sa hodí na autentické príbehy, kým er-forma je dobrá, kým je v príbehu viac postáv. Nech už si zvolíte akúkoľvek formu, dbajte nato, aby ste sa vďaka nej do príbehu celkom nezamotali. 😉

Send this to a friend