Pravidlá písania veľkých a malých písmen

Nesprávne písanie veľkých písmen (kapitálok) patrí medzi časté problémy u mladších i starších ročníkov. Pravidlá určuje okrem významu slova aj slovný druh a jeho typ – všeobecné či vlastné podstatné mená, vzťahové prídavné mená, zámená slúžiace k osloveniu…

Nasledujúci prehľad vám pomôže naučiť sa rozlišovať prípady, kam veľké písmenko patrí, a tie, kde nemá čo hľadať.

Kde píšeme veľké písmeno?

Mená a priezviská, ich privlastňovacie tvary

(Peter Kolár, Aničkina kniha, Tomášov dom)

Chyba tohoto charakteru sa vyskytne väčšinou len náhodne či preklepom. Je však dôležité si text po sebe vždy dôkladne skontrolovať, aby sa podobné prešľapy nestávali.

Geografické názvy – mestá, kraje, štáty, kontinenty

(Košice, Trenčiansky kraj, Uzbekistan, Afrika)

U kontinentov, krajín a miest je to zrejme väčšine z nás jasné, pozor však na názvy okresov a krajov, hoci majú podobu prídavného mena, stále ide o geografický názov – Prešovský kraj, Prievidzský okres.

Názvy ulíc, mostov, námestí, inštitúcií…

(Ulica T. Vansovej, Most SNP, Námestie mieru, Základná škola J. M. Hurbana

Dajte si pozor na písanie kapitálok v slove ulica. Ak je v názve prvé, U je vždy veľké. To isté platí aj pre námestia, nábrežia atď. Je to súčasť názvu a ten začíname vždy veľkým písmenom.

Názvy sviatkov

(Vianoce, Veľká noc, Deň vďakyvzdania)

Pri viacslovnom názve sviatku píšeme veľké písmeno len na začiatku prvého slova: Veľká noc, Sviatok všetkých svätých

Pomenovania obyvateľov

(Trnavčan, Šarišan, Talian, Austrálčan)

Áno, aj obyvateľov rozličných geografických celkov píšeme s veľkým písmenkom. A nejde len o príslušnosť ku krajinám, ale aj všetkým ostatným územným celkom – od svetadielu až po malú dedinku.

Pomenovania príslušníkov národov

(Róm, Eskimák)

Rovnaké pravidlo ako pre obyvateľov jednotlivých krajín a miest platí pre príslušníkov národov, nezáležiac na tom, či majú vlastný štát.

Prívlastky historických a významných osobností

(Konštantín Filozof, Duch Svätý, Panna Orleánska)

Známe historické a biblické osobnosti, ktoré dostali prívlastok pripomínajúci ich význam či vlastnosť, si zasluhujú veľké písmeno na začiatku mena. Pozor, hoci väčšinou ide o historické osobnosti a tituly, pravidlo sa môže týkať i žijúcich osôb (Svätý otec).

Oslovenia zámenom v listoch, mailoch, blahoželaniach – ak oslovujeme konkrétne osoby

(Prajem Ti, Vaša žiadosť bola prijatá, …)

V esemeskách či neformálnej elektronickej komunikácii nie je veľké T (Tebe, Ti, Tvoj) či V (Vám, Vaše) nutnosťou, avšak v oficiálnych mailoch, rovnako ako tomu bolo vždy v listoch, je potrebné dať si na to pozor. Písanie veľkých písmen na začiatku týchto zámen je súčasťou etikety.

Kde píšeme malé písmeno?

Pomenovania jazykov

(francúzština, angličtina)

Názvy jednotlivých jazykov sú odvodené od názvov krajín či národov, píšeme ich však s malým začiatočným písmenom. Nenechajme sa pomýliť angličtinou, kde je to opačne: angličtina/English, španielčina/Spanish.

Vzťahové prídavné mená odvodené od vlastných mien

(slovenský, vianočný, trnavský)

S touto chybou sa stretávame pomerne často. Hoci základ, od ktorého je slovo odvodené, je vlastné meno a píšeme ho s veľkým písmenom na začiatku (Slovensko, Vianoce), jeho vzťahové odvodeniny začínajú písmenom malým. Pri takomto použití sa slovo zmení na „obyčajné“ prídavné meno.

Pomenovania náboženstiev a členov náboženských, politických a iných skupín

(jehovista, katolík, štúrovci)

Pri pomenovaniach jednotlivých svetových náboženstiev a ich vyznávačov, ako aj členov politických a ďalších skupín, používame malé začiatočné písmeno. Hoci je skupina často pomenovaná po zakladajúcej či inšpiratívnej osobnosti, resp. jej vlastným menom, pomenovanie skupiny píšeme s malým písmenom (budhisti, bernolákovci).

Názvy vied a vyučovacích predmetov

(chémia, telesná výchova)

Táto kategória zvádza k použitiu kapitálok, pretože sa zdá, že ide o vlastné názvy hodín v škole. Týmito menami však neoznačujeme len vyučovacie predmety.
Pomenúvame nimi i vedy a náuky, ide teda o všeobecné podstatné mená a tým prislúcha malé začiatočné písmenko.

Názvy rastlín a živočíchov (rodové i druhové)

(ľubovník bodkovaný, skokan zelený)

Mená rastlín a živočíchov môžu svojou štruktúrou pripomínať meno a priezvisko. Navyše sa jedná o živé organizmy. Napriek tomu sú ich druhové a rodové mená správne písané s malým začiatočným písmenom. Veľké písmeno sa dostáva k slovu až pri vlastných menách zvierat (Rysuľa, Dunčo).

Všeobecné pomenovania inštitúcií, ak neuvádzame sídlo či prívlastok osobnosti

(základná škola, gymnázium)

Keby sa jednalo o názov školy, Z i G by boli v tomto prípade veľké (Základná škola J. Jesenského, Gymnázium Kvetová). Šlo by totiž o konkrétne názvy.
Keď však máme na mysli inštitúcie ako také – akúkoľvek základnú školu či gymnázium, ide o všeobecné podstatné meno a na písanie veľkého začiatočného písmena nie je dôvod.

Send this to a friend