PRAVIDLÁ – Príslovkové určenie

Príslovkové určenie je ďalší z rozvíjajúcich vetných členov a v tomto článku sa o ňom pokúsime zhrnúť základné informácie.

Čo je príslovkové určenie?

Príslovkové určenie (po latinsky adverbiale) je zaraďované medzi vetné členy rozvíjajúce (spoločne s predmetom, prívlastkom a doplnkom). Príslovkové určenie teda ďalej rozvíja vetné členy základné, podmet a prísudok. Príslovkové určenie vyjadruje bližšie okolnosti deja a vzťahy (kedy, kde, prečo, ako sa niečo stalo, aké niečo je).

Prišiel včera, prišiel domov, prišiel neskoro, prišiel sám, …

Ako príslovkové určenie rozoznáme?

Príslovkové určenie spoznáme opäť tak, že sa správne opýtame. Otázky volíme podľa konkrétneho druhu príslovkového určenia. Príslovkové určenie ďalej rozvíja viacero slovných druhov. Je závislé napríklad na:

  • slovese (ísť domov, prílišsa ponáhľať, ísť spať neskoro, vydávať sa v januári),
  • prídavnom mene (veľmipekný, strašne škaredý, primerane upravený, pomerne vysoký),
  • príslovke (veľmidobre, príliš smutne, svetlo modro, pomerne zdravo).

Opäť sa nedá povedať, že príslovkové určenie je spojené len s jedným slovným druhom a môžeme ho takto bezpečne spoznať. Príslovkové určenie býva vyjadrené najčastejšie týmito slovnými druhmi:

  • príslovkou (čítať rýchlo, zaspať skoro, strašneškaredý, príliš smutne),
  • podstatným menom (cestovať v lete, lyžovať v januári, ísť po ceste),
  • infinitívom (odísť sa liečiť).

Druhy príslovkového určenia

Na základe toho, akú otázku použijeme a aké bližšie okolnosti sú príslovkovým určením rozvíjané, rozlišujeme niekoľko druhov: príslovkové určenie miesta, času, spôsobu, miery, príčiny, účelu, podmienky, prípustky.

 

príslovkové určenie
otázka
príklady

1. miesta

kde?, kam?, odkiaľ?, kadiaľ?

bol doma (kde?), prišiel do práce (kam?) , vrátil sa z dovolenky (odkiaľ?), prechádzal dedinou (kadiaľ?)

2. času

kedy?, odkedy?, dokedy?, ako dlho?, ako často?

prišiel včera (kedy?), premýšľal od rána (odkedy?), bol hore do noci (dokedy?), spať celú noc (ako dlho?), jedol trikrát denne (ako často?)

3. spôsobu

ako?, akým spôsobom?

čítať dobre (ako?), behal ako šialený (ako?), úmyselne neodpovedal (ako?)

4. miery

koľko?, akou mierou?

jesť málo (koľko?), vyrásť o päť centimetrov (koľko?)

5. príčiny (dôvodu)

pre o?, z akej príčiny?

od radosti vyskočil (pre o?, z akej príčiny?), pre nepozornosť spadol, nariekal bolesťou

6. účelu

pre o?, za akým účelom?

požiadať o radu (za akým účelom?), ponáhľal sa otvoriť chodili do lesa na huby , spieval pre potešenie

7. podmienky

za akej podmienky? – pokiaľ nastane

v prípade núdze mi pomôže (za akej podmienky?), za zlého počasia na výlet nepôjdeme

8. prípustky

aj napriek čomu?, aj v ktorom prípade?

aj napriek nepriaznivému počasiu vyrazili (aj napriek čomu?), aj napriek neskúsenosti bol najlepší

Príslovkové určenie má prednosť pred predmetom

Príslovkové určenie má prednosť pred predmetom, to je jedna zo základných poučiek pri určovaní vetných členov. V niektorých prípadoch sa totiž môže stať, že na základe otázok je možné priradiť výraz k dvom vetným členom. Pre tento prípad je vhodné zapamätať si túto poučku. Pokiaľ sa výraz javí ako predmet a zároveň príslovkové určenie, vždy dávame prednosť práve príslovkovému určeniu.

Napríklad:

šiel do práce – otázka: šiel kam? = príslovkové určenie miesta; otázka: šiel do oho? (2. pád) = predmet

Príslovkové určenie tu má prednosť. Aj napriek tomu, že sa môžeme opýtať aj druhou pádovou otázkou, čo by znamenalo predmet, volíme tu príslovkové určenie.

Send this to a friend