PRAVIDLÁ – Príslovky

Príslovky (latinsky adverbiá) sú v poradí šiesty slovný druh. Na príslovkách nie je nič zložité ani náročné, a preto sa ich vôbec netreba báť. Poďme sa pozrieť, ako ich poznáme, čo vyjadrujú a ako sa správajú.

Čo sú príslovky?

Príslovky (latinsky adverbiá) sú neohybný slovný druh. Vyjadrujú bližšie okolnosti dejov, konkrétne:

  • okolnosti časové (prišiel neskoro, odišli včera)
  • okolnosti miestne (odišiel von, budeme doma)
  • bližšie určení spôsobu (je mi trochu zle, šli sme pešo)
  • príčinu (presne preto ma to nezaujíma)
  • stupeň a mieru (dosť peňazí, veľmi krásny)

Základom prísloviek sú najčastejšie prídavné mená (príslovky sú odvodené od prídavných mien).

Napr. dobrý – dobre, ľahký – ľahko, mäkký – mäkko apod.

Čo sa týka vetných členov, príslovky vo vete najčastejšie plnia funkciu príslovkového určenia: (Peter rýchlo vyskočil) alebo nezhodného prívlastku (cesta domov). Tu vidíme, že príslovky sú tzv. plnovýznamovým slovným druhom, tzv. že pri vetnom rozbore musíme príslovky určiť ako vetný člen (ostatné neohybné slovné druhy väčšinou vetnými členmi nie sú).

Príslovky = neohybný slovný druh

Príslovky sú označované ako tzv. neohybný slovný druh (spoločne s predložkami, spojkami, časticami a citoslovcami) – to znamená, že nemenia svoj tvar (majú rovnaký tvar v rôznych vetách, spojeniach apod.). Zároveň u nich neurčujeme gramatické kategórie, ako sme ich určovali u ohybných slovných druhov (rod, číslo, pád, vzor alebo osobu, číslo, čas, spôsob, rod, vid apod.).

Napr. bol som doma, boli sme doma, som doma, buď doma, zídeme sa doma apod.

Príklady prísloviek vo vete

Martin chce žiť zdravo.
Často sa zarozprávam.
Keď prídeš na križovatku, pokračuj rovno.
Včera snežilo.
Dlho sa zamyslel.
Cyklista zahol doľava.

Druhy prísloviek

Aj v rámci prísloviek rozlišujeme niekoľko rôznych druhov, podľa toho, aké okolnosti chceme vyjadriť. V školskej praxi je bežné, že pokiaľ dané slovo určíme ako príslovku, určujeme navyše jej druh. Táto znalosť sa nám navyše hodí pri učive o vetných členoch, konkrétne o príslovkovom určení. Rozlišujeme tieto druhy prísloviek:

Druh príslovky

pýtame sa otázkami, príklady:

  • Miesta – Kde? Odkiaľ? Kadiaľ? Kam?

doma, hore, dole, kam, tadiaľ, tam

  • Času – Kedy? Odkedy? Dokedy?

večer, ráno, včera, vlani, stále, občas

  • Spôsobu – Ako?

veselo, pekne, pomaly, pešo, takto

  • Miery – V akej miere?

veľmi, príliš, málo, koľko, celkom, úplne

  • Príčiny – Pre o?

napriek, preto, úmyselne

Stupňovanie prísloviek

Príslovky môžeme stupňovať rovnako ako prídavné mená. Vďaka stupňovaniu môžeme vyjadriť mieru vlastnosti či danej okolnosti apod. Tvoríme tradične tri stupne:

1. stupeň
Základný tvar, ktorý nájdeme napríklad v slovníku apod.

veselo, krátko, zdravo, vysoko, ďaleko

2. stupeň
Tvoríme ho pridaním prípony –šie/ej

veselšie, kratšie, zdravšie, vyššie, ďalej

3. stupeň
Tvoríme ho pridaním predpony naj- k 2. stupňu.

najveselšie, najzdravšie, najvyššie, najďalej

Príklady stupňovania

dobre – lepšie – najlepšie
často – častejšie – najčastejšie
pomaly – pomalšie – najpomalšie
zdravo – zdravšie – najzdravšie

Send this to a friend