PRAVIDLÁ – Slovosled v slovenskej vete
My Slováci sa o slovosled príliš nezaujímame, keďže ho máme už zažitý, ale občas sa naň môže niekto opýtať aj v škole. Preto sme pre vás pripravili tento článok.
Kapitoly
Slovosled
Slovosled = radenie slov za sebou.
V slovenčine je slovosled pomerne voľný, nie však ľubovoľný.
Na slovosled pôsobí:
- významová stránka (členenie na východisko a jadro),
- rečnícka stavba vety,
- rytmické ukazovatele.
Významová stránka
Je pre slovosled najdôležitejšia. Rozlišujeme to, o čom hovoríme (stojí na začiatku výpovede), a čo je jadrom informácie (radíme na koniec výpovede).
Na koniec vety kladieme také slová, ktoré chceme zdôrazniť. V celku utvorenom viacerými vetami býva na začiatku zaradený výraz, o ktorom bola reč v predošlej výpovedi.
Poznal som jeho kamaráta Petra. Ten bol taký dobrý a milý.
Rečnícka stavba vety
Niektoré vetné členy majú vo vete obvyklé alebo ustálené miesto. Základným typom slovosledu je: podmet (subjekt) – prísudok (verbum) – predmet (objekt).
Babička kúpila dom.
Prívlastok zhodný stojí spravidla pred podstatným menom (krásna žena) a prívlastok nezhodný za podstatným menom (mačka domáca).
Rytmické ukazovatele
Príklonky
- Slová prikláňajúce sa k slovám prechádzajúcim
- Nemôžu stáť na začiatku vety.
- Kratšie tvary zámen mi, ti, ťa, mu, ho, sa; tvary slovesa byť v zložených slovenských tvaroch.
- Stojí za slovom, ku ktorému sa významovo najtesnejšie vzťahujú.
Píše sa rok dvetisíc devätnásť.
Miro mi začiatkom týždňa odovzdal odkaz.
Predklonky
Predklonky sú slová stojace pred zvyškom vety:
- Zámená a spojky (a, až, že).
Pretrel si oči, až keď vstal z postele.
Prišiel neskoro a ešte klamal.
