PRAVIDLÁ – Slovosled v slovenskej vete

My Slováci sa o slovosled príliš nezaujímame, keďže ho máme už zažitý, ale občas sa naň môže niekto opýtať aj v škole. Preto sme pre vás pripravili tento článok.

Slovosled

Slovosled = radenie slov za sebou.
V slovenčine je slovosled pomerne voľný, nie však ľubovoľný.

Na slovosled pôsobí:

  1. významová stránka (členenie na východisko a jadro),
  2. rečnícka stavba vety,
  3. rytmické ukazovatele.

Významová stránka

Je pre slovosled najdôležitejšia. Rozlišujeme to, o čom hovoríme (stojí na začiatku výpovede), a čo je jadrom informácie (radíme na koniec výpovede).

Na koniec vety kladieme také slová, ktoré chceme zdôrazniť. V celku utvorenom viacerými vetami býva na začiatku zaradený výraz, o ktorom bola reč v predošlej výpovedi.

Poznal som jeho kamaráta Petra. Ten bol taký dobrý a milý.

Rečnícka stavba vety

Niektoré vetné členy majú vo vete obvyklé alebo ustálené miesto. Základným typom slovosledu je: podmet (subjekt) – prísudok (verbum) – predmet (objekt).

Babička kúpila dom.

Prívlastok zhodný stojí spravidla pred podstatným menom (krásna žena) a prívlastok nezhodný za podstatným menom (mačka domáca).

Rytmické ukazovatele

Príklonky

  • Slová prikláňajúce sa k slovám prechádzajúcim
  • Nemôžu stáť na začiatku vety.
  • Kratšie tvary zámen mi, ti, ťa, mu, ho, sa; tvary slovesa byť v zložených slovenských tvaroch.
  • Stojí za slovom, ku ktorému sa významovo najtesnejšie vzťahujú.

Píše sa rok dvetisíc devätnásť.
Miro mi začiatkom týždňa odovzdal odkaz.

Predklonky

Predklonky sú slová stojace pred zvyškom vety:

  • Zámená a spojky (a, až, že).

Pretrel si oči, až keď vstal z postele.
Prišiel neskoro a ešte klamal.

Send this to a friend