PRAVIDLÁ – Spodobovanie

V tomto prehľade si posvietime na spodobovanie spoluhlások. Je to jav, kedy vyslovujeme hlásku inak, než je napísaná. Rozlišujeme dva základné prípady spodobovania.

Spoluhlásku vyslovíme ako jej znelostný pár

Prehľad znelých a neznelých spoluhlások:

znelé spoluhlásky

b, d, ď, dz, dž, g, h, v, z

neznelé spoluhlásky

p, t, ť, c, č, k, ch, f, s

Spoluhlásky sú uvedené v takom poradí, aby prvá tvorila pár s prvou, druhá s druhou, tretia s treťou atď. Pár netvoria náhodou – skúste si párkrát za sebou vysloviť jednotlivé páry a uvidíte, že sa tvoria v ústach veľmi podobne, len je jazyk v trochu inej polohe apod.

Pri spodobovaní sa výslovnosť hlásky prispôsobí nasledujúcej hláske tak, aby boli obe znelé/neznelé. Vždy sa mení na svoj znelostný pár – napr. b budeme vyslovovať ako p, d ako t, ď ako ť, dz ako c…

Prehľad spodobovania jednotlivých spoluhlások v tabuľke:

Znelá spoluhláska

Neznelá spoluhláska

Príklad

znelá pred neznelou/

neznelá pred znelou

B

P

slabšie [slapšie]

lap ho [lab ho]

D

T

dedko [detko]

modlitba [modlidba]

Ď

Ť

loďka [loťka]

mať volá [maď volá]

DZ

C

vôdzka [vôcka]

viac detí [viadz detí]

Č

hádž silno [háč silno]

hráč hokeja [hrádž hokeja]

G

K

gong slávy [gonk slávy]

nikdy [nigdy]

H

CH

ľahký [ľachký]

prach víri [prah víri]

V (na začiatku slova)

F

fčela [fčela]

epitaf začal [epitav začal]

Z

S

rezký [reský]

kresba [krezba]

Spodobovanie spoluhlásky V na U

V by sa podľa vyššie uvedeného princípu malo spodobovať podľa nasledujúcej neznelej spoluhlásky na „F“. To by sa však naň nesmela vzťahovať táto výnimka! Ako F ho vylovíme, len ak stojí na začiatku slova. Inak sa V vyslovuje pomerne často ako „U“. K spodobovaniu dochádza:

na konci výrazu pred prestávkou: páv [páu], Vranov nad Topľou [Vranou nad Topľou]
vo vnútri výrazu pred neznelou spoluhláskou: lávka [láuka], voňavka [voňauka]

Send this to a friend