PRAVIDLÁ – Spojky
Spojky (latinsky konjunkcie) patria medzi neohybné slovné druhy. Spájajú jednotlivé vetné členy a vety. Spojky sa rozdeľujú na priraďovacie (prevažne spájajú priraďovacie vetné členy alebo priraďovacie) a podraďovacie (pripájajú vetu vedľajšiu k vete hlavnej). Je dôležité vedieť, že spojky nie sú vetnými členmi.
Kapitoly
Čo sú spojky?
Spojky (latinsky konjunkcie) sú v poradí ôsmym slovným druhom. Sú to slová, ktoré spájajú vety v súvetí alebo pripájajú vetné členy a zároveň vyjadrujú významové pomery. Môžeme teda povedať, že slúžia na spájanie viet aj vetných členov.
Spojky = neohybný slovný druh
Spojky sú zaraďované medzi tzv. neohybné slovné druhy, to znamená, že sa nedajú skloňovať ani časovať (nemenia svoj tvar). Ďalej spojky označujeme ako neplnovýznamový slovný druh = samotné spojky význam nenesú, sú len súčasťou iných slovných druhov. Preto ani nie sú súčasťou vetného rozboru, a pokiaľ na ne narazíme, ako vetný člen ich neoznačujeme a do rozboru nezačleňujeme.
Spojky priraďovacie a podraďovacie
Rovnako ako u iných slovných druhov, s ktorými sme sa už zoznámili, aj v rámci spojok môžeme rozlíšiť niekoľko
druhov. Spojky môžeme ďalej rozdeliť do dvoch väčších skupín, a to na: spojky priraďovacie a spojky podraďovacie, podľa toho, aké slová presne spájajú a akú funkciu plnia.
Spojky priraďovacie
Tieto spojky spájajú priraďovacie vety alebo vetné členy, t. j. tie, ktoré majú rovnakú platnosť (ani jeden z členov nie je podradený tomu druhému, oba majú rovnakú gramatickú platnosť – sú si rovné, na rovnakej úrovni).
Ďalej môžeme spojky priraďovacie rozdeliť do kategórií podľa toho, aký vzťah presne spojka vyjadruje, aký vzťah uvádza apod.:
Spojky priraďovacie |
|
zlučovacie | – a, i, ani, jednak – jednak, hneď – hneď, ako – tak |
stupňovacie | – i, aj, ba, ba aj, dokonce, nielen – ale aj |
odporovacie | ale, avšak, však, síce – ale |
vylučovacie | Alebo, buď – alebo |
vysvetľovacie | veď, totiž, keďže |
Spojky podraďovacie
Vyjadrujú vzťah, závislosť (jedna veta je významovo závislá na vete druhej, jedna veta je významovo nadradená nad druhou).
Aj tu môžeme vyčleniť niekoľko podskupín, podľa toho, aké vzťahy sú konkrétne vyjadrované. Toto učivo pre nás bude podstatné predovšetkým v učive o vetnej skladbe, tam sa mu budeme venovať podrobnejšie. Spojky podraďovacie môžu vyjadrovať nasledujúce vzťahy:
Spojky podraďovacie |
|
príčinný | pretože, že, keďže |
účelový | aby |
účinkový | tak-že, až, takže |
podmienkový | ak, keby, keď |
prípustkový | síce, hoci, aj keď |
časový | sotva, keď, až, kým |
spôsobový | ako keby, akoby, tým-že, tak-že |
prostriedkový | tým, že |
výnimkový | ibaže, iba, že by |
Pravopis spojok
Pred spojkami spravidla píšeme čiarku
Mal ju rád, ale nemohli byť spolu.
Myslel som si, že sa uvidíme zajtra.
Prajem si, aby nám vyšlo pekné počasie.
Spojky a, aj, ani, alebo vo význame zlučovacom
Ide o výnimku a v týchto prípadoch čiarku nepíšeme.
Príde Peter aj Pavol.
Chodím na krúžok keramiky a niekedy sa schádzam s priateľmi v kaviarni.
Spojky a, aj, ale, alebo v spojení so spojkou podraďovacou
Ak sa spojka podraďovacia vyskytuje v inom než zlučovacom pomere, čiarku píšeme.
Na test som sa naučil, a dokonca som dostal jednotku.
Povedal niečo nevhodné, a to ich priateľstvo poznačilo.
Stále som to skúšala, aj keď už som nemala silu.