Predpony fyzikálnych jednotiek v slovenčine

V istom veku sa všetci naučíme, že svet nie je čiernobiely. Človek nemôže byť len zlý, rovnako, ako nemôže byť celou svojou bytosťou dobrý. Úsmev nie je len prejavom láskavosti a slzy nemusia nevyhnutne znamenať smútok. A rovnako neplatí, že ak ovládame prírodné vedy, môžeme zavrhnúť tie humanitné – alebo naopak.

Aj slovenčinár musí vedieť, že keď skočí proti múru, odrazí sa naspäť, rovnako, ako by sa mal fyzik zvládnuť vyjadrovať správne a zrozumiteľne po slovensky. A to nielen vo všeobecnej rovine.

Ak napíše „chápem tomu“ miesto „chápem to“, bude to síce trapas, ale čitateľ pravdepodobne pochopí text tak, ako má. Ale keď napíše zle termín či predponu súvisiacu s odborom, problém nastať môže.

Čitateľ si jeho text číta pravdepodobne predovšetkým preto, aby sa niečo dozvedel o problematike, o ktorej dosiaľ nepočul – použité termíny teda nemusí poznať a je šanca, že si ich takto zapamätá. A všetci dobre vieme, že keď sa niečo naučíme, veľmi zle sa nám to potom darí naučiť inak (správne). V tomto článku sa pozrieme na predpony fyzikálnych jednotiek, ktorých neznalosť po stránke obsahovej aj formálnej by také problémy spôsobiť mohla.

Čo sú predpony fyzikálnych jednotiek?

Predpony fyzikálnych jednotiek pri využití pred každou onou konkrétnou jednotkou vyjadrujú jej násobky. Niektoré predpony jednotku násobia (1 kilometer je teda 100 metrov) a niektoré naopak delia (1 milimeter je 0,001 metra). A to nie je len záležitosť fyziky, tieto predpony totiž využívame aj v bežnom živote. Salámu obvykle nekupujeme po gramoch, rýchlosť vozidla nemeriame v metroch za sekundu a pamäť počítačov spravidla neuvádzame v bajtoch.

Povedať, že existuje nekonečno takýchto predpôn, by bola chyba. Medzinárodný úrad pre miery a váhy ich určuje konkrétny počet (20), v tomto článku sa však nebudeme venovať každej z nich, rozoberieme si len niektoré najbežnejšie. Ešte predtým, než sa na jednotlivé predpony zameriame, treba povedať, že všetky majú pôvod v cudzích jazykoch. Nevzťahujú sa na ne teda  naše pravopisné pravidlá, čo sa týka písania i a y. Ak máte teda napríklad nutkanie napísať v nejakej predpone Y, niekoľkokrát sa nad tým ešte zamyslite, s najväčšou pravdepodobnosťou tam totiž nepatrí.

Dôležité je pamätať aj nato, že predpony s jednotkou/slovom sa píšu dohromady – teda žiadne medzery či spojovníky. Na konkrétne prípady sa pozrieme u jednotlivých predpôn.

Mikro-

Predpona mikro- je milióntina základnej jednotky, 1 mikrometer je teda rovný 0,000 001 metrom. V bežnom živote ju v spojení s jednotkami príliš nepoužívame, pretože také jednotky by pre nás boli príliš malé – nakoniec, mikro pochádza z gréčtiny a prekladá sa ako malý, dáva to teda zmysel. Často ju ale používame napríklad v spojení s bežnými slovami:

  • mikrobus,
  • mikrovlnka,
  • mikrofón,
  • mikroskop.

Nie vždy je to tak (mikrovlnka), ale slová s predponou mikro- často odkazujú na niečo menšie. Mikrobus je menší než normálny autobus, mikroskop slúži na skúmanie malých objektov apod.

Predponu píšeme s i, pretože ju nenájdeme medzi vybranými slovami, predovšetkým ale ide o cudzie slovo.

O ôsmej večer chodí len mikrobus, pretože v tom čase už necestuje veľa ľudí. (nie mikro bus, mykrobus, mikro-bus)
Koľko ti vyšlo? Mne 2 μm/dva mikrometre. (nie 2μm, 2 μ m)

Mili-

Predpona mili- označuje tisícinu základnej jednotky – 1 milimeter je teda rovný 0,001 metru. Pôvod má v latinskom slove mille, ktoré do slovenčiny preložíme ako tisíc, dáva to teda zmysel. Alebo nedáva?

Ako je to s miliónom?

Je možné, že ste teraz zmätení, pretože mili- by človek priradil skôr k miliónu než tisícu. Slovo milión, vychádzajúce z taliančiny, má skutočne tiež pôvod v slove mille, vďaka prípone sa však nejedná o tisíc, ale o „veľký tisíc“ či „tisíc tisícov“.

Nato treba pamätať a pojmy nezamieňať, pretože kým mili- je niečo malé, milión označuje niečo veľké – či už ako konkrétny počet (milión korún) alebo nekonkrétne označenie obzvlášť veľkého počtu (strávil tam asi tak milión rokov). Milionár teda rozhodne nie je niekto, kto má tisícinu miliónu, ale milimeter je tisícina metra. Vzhľadom na cudzí pôvod slova znovu platí, že obe i sú mäkké.

Buď dôsledný, vieš, že často ide aj o milimetre. (nie mili metre, mylimetre, milymetre, mylymetre)
Odmeraj ten sirup správne, mám si dať len dvadsať mililitrov/20 ml a viac by som už určite nezniesla. (nie 20ml, 20 m l)

Centi-

Latinské slovo centum preložíme ako sto a s týmto číslom sa spája aj v ďalších tvaroch a použitiach. Metrický cent (staršia jednotka hmotnosti) je rovná 100 kilogramom, u niektorých mien (EURO) predstavuje cent stotinu danej menovej jednotky a predpona centi- potom logicky tvorí stotinu základnej jednotky.

V bežnom živote ju poznáme hlavne v spojení s metrami, kedy centimetre používame v mnohých situáciách ešte častejšie než metre, a to hlavne pri meraní menších objektov ako sú rámčeky, niektoré ľudské miery, priemery kuchynských nádob apod.

Tvrdá spoluhláska t tu môže zvádzať k písaniu y, opäť ide ale o cudzie slovo a píše sa i. Neplatí to však pri skloňovaní už zmienených centov, pretože tie sa, pochopiteľne, riadia našim pravopisom.

Chcel som utratiť aj tie centy, ale povedali mi, že také drobné nechcú. (nie centi)
Vyrástla som o päť centimetrov/5 cm. (nie 5 centi metrov, 5 centymetrov, 5cm, 5 c m)

Deci- × deka-

Predpony deci- a deka- síce znejú podobne, ale významovo nejde o jednu a tú istú predponu, napriek tomu, že obe predpony spája číslo desať.

Rozdiel spočíva v tom, že deci- (d) je desatina jednotky, kým deka (da) už je desať jednotiek. Zaujímavé je, že obidve predpony v bežnej komunikácii často používame bez jednotky.

Kupujeme si dvadsať deka šunky (na mysli máme dekagramy) a dávame si dve deci vína (máme na mysli dva decilitre).

Jednotku si totiž domyslíme, keďže predpona sa k nej podľa zvyku spája. Oficiálne by sme však mali používať celý názov jednotky a stále platí to, že jednotku s predponou píšeme dohromady.

Kúpil som dvadsať dekagramov/20 dag salámy. (nie 20 deka gramov, 20dag)
Piva dostanem pol litra, ale vína len dva decilitre/2 dl, takže si dám to pivo. (nie dva deci litre, 2dl, 2 d l)

Kilo-

Jednou z posledných často používaných predpôn je kilo-čo je tisíc jednotiek. Slovo pochádza z gréčtiny (prekladá sa práve ako tisíc), opäť sa naň teda nevzťahuje slovenský pravopis a po k píšeme i, aj keď ide o tvrdú spoluhlásku. Ide o ďalšiu predponu, ktorú v určitých situáciách využijeme aj samotnú. Konkrétne ide o jej využitie v oblasti hmotnosti, kedy o jedincovi alebo predmete v bežnom hovore častejšie povieme, že váži šesťdesiat  kilo, nie šesťdesiat kilogramov. V oficiálnej komunikácii ale opäť treba dbať na celý názov.

Základnou jednotkou hmotnosti nie je gram, ale kilogram. (nie kilo gram, kylogram)

Zaujímavé je, že v neoficiálnej komunikácii sa ako kilo označuje aj stokoruna, aj keď to logicky nedáva zmysel – ak je kilo tisíc jednotiek, sedelo by kilo skôr na tisíckorunu. Tej sa ale už hovorí liter. 😊

Mega- a giga-

Predpony mega- giga- sú také obrovské (mega = milión jednotiek, giga = miliarda jednotiek), že sa u najbežnejších jednotiek (meter, gram) takmer nepoužívajú. Zaznamenať ich môžeme v súvislosti s hertzami či bajtmi, ale rovnako ako napr. predpona mikro sa vyskytujú i v niektorých slovách (megakoncert, megalománia, gigantický) označujúcich niečo obrovské.

Gigantosaurus bol jeden z najväčších mäsožravých dinosaurov. (nie giganto saurus)
Kapacita cédečka je len sedemsto megabajtov/700 MB. (nie mega bajtov, 700MB, 700 M B)

Send this to a friend