Predpony fyzikálnych jednotiek v slovenčine

V istom veku sa všetci naučíme, že svet nie je čiernobiely. Človek nemôže byť len zlý, rovnako, ako nemôže byť celou svojou bytosťou dobrý.

Úsmev nie je len znakom láskavosti a slzy nemusia nutne znamenať smútok. A rovnako neplatí, že pokiaľ ovládame prírodné vedy, môžeme zavrhnúť tie humanitné – alebo naopak.

Aj slovenčinár musí vedieť, že keď skočí proti stene, odrazí sa naspäť, rovnako ako by sa mal fyzik zvládnuť vyjadrovať správne a zrozumiteľne po slovensky. A to nielen vo všeobecnej rovine. Keď napíše medajla miesto medaila, bude to pochopiteľne hanba, čitateľ však text pravdepodobne pochopí tak, ako má.

Keď ale napíše nesprávne termín alebo predponu súvisiacu s odborom, problém nastať môže. Čitateľ si jeho text číta pravdepodobne preto, aby sa niečo dozvedel o problematike, o ktorej dovtedy nepočul – použité termíny teda nemusí poznať a je šanca, že si ich takto už zapamätá.

A všetci dobre vieme, že keď sa niečo nejako naučíme, veľmi zle sa nám to potom darí naučiť inak (správne). V tomto článku sa pozrieme na predpony fyzikálnych jednotiek, ktorých neznalosť po stránke obsahovej aj formálnej by také problémy spôsobiť mohla.

Čo sú predpony fyzikálnych jednotiek?

Predpony fyzikálnych jednotiek pri využití pred onou konkrétnou jednotkou vyjadrujú jej násobky. Niektoré predpony jednotku násobia (1 kilometer je 1000 metrov) a niektoré naopak delia (1 milimeter je 0,001 metra).

A to nie je len záležitosť fyziky, tieto predpony totiž využívame aj v bežnom živote. Šunku obvykle nekupujeme po gramoch, rýchlosť vozidla nemeriame v metroch za sekundu a pamäť počítačov spravidla neuvádzame v bajtoch.

Povedať, že existuje nespočetne veľa takých predpôn, by bola chyba. Medzinárodný úrad pre miery a váhy ich určuje konkrétny počet (20), v tomto článku sa však nebudeme venovať každej z nich, rozoberieme si len niektoré najbežnejšie.

Ešte predtým, než sa ale na jednotlivé predpony zameriame, treba si povedať, že všetky majú pôvod v cudzích jazykoch. Nevzťahujú sa na ne teda naše pravopisné pravidlá, predovšetkým čo sa týka písania i a y. Ak máte teda nutkanie napísať v nejakej predpone y, niekoľkokrát sa nad tým ešte zamyslite, s najväčšou pravdepodobnosťou tam totiž nepatrí.

Dôležité je pamätať aj na to, že predpony sa s jednotkou/slovom píšu dohromady – teda žiadne medzery či spojovníky. Na konkrétne prípady sa pozrieme u jednotlivých predpôn.

Mikro-

Predpona mikro- je milióntina základnej jednotky, 1 mikrometer je teda rovný 0,000,001 metrom. V bežnom živote ju v spojení s jednotkami príliš nepoužívame, pretože také jednotky by pre nás boli až moc malé – mikro napokon pochádza z gréčtiny a prekladá sa ako malý, dáva to teda zmysel.

Často ju ale používame v spojení s bežnými slovami:

  • mikrobus,
  • mikrovlnka,
  • mikrofón,
  • mikroskop.

-keď chceme odkázať na niečo menšie. Mikrobus je teda menší než normálny autobus, mikroskop slúži na skúmanie malých objektov apod.

Predponu píšeme s i, pretože ju nenájdeme medzi vybranými slovami, predovšetkým ale ide o cudzie slovo.

→ O ôsmej večer už ide len mikrobus, pretože v tom čase už necestuje veľa ľudí. (nie y-)
→ Koľko ti vyšlo? Mne 2 μm / dva mikrometre. (ne eee)

Mili-

Predpona mili- označuje tisícinu základnej jednotky – 1 milimeter je teda rovný 0,001 metru. Pôvod má v latinskom slove mille, ktoré do češtiny preložíme ako tisíc, dáva to teda zmysel. Alebo nedáva?

Ako je to s miliónom?

Je možné, že ste teraz zmätení, pretože mili by človek priradil skôr k miliónu než k tisícu. Slovo milión, vychádzajúce z taliančiny, má skutočne taktiež pôvod v slove mille, vďaka prípone však nejde o tisíc, ale o „veľký tisíc“ alebo „tisíc tisícov“.

Nato treba pamätať a pojmy nezamieňať, pretože kým mili- je niečo malé, milión označuje niečo veľké – či už ako konkrétny počet (milión eur) alebo nekonkrétne označenie obzvlášť veľkého počtu (strávil tam asi tak milión rokov). Milionár teda rozhodne nie je niekto, kto má tisícinu miliónu, ale milimeter je tisícina metra. Vzhľadom na cudzí pôvod slova potom opäť platí, že obe i sú mäkké.

→ Buď dôsledný, vieš, že často ide o milimetre. (nie e-ee)
→ Odmeraj ten sirup správne, mám dostať len dvadsať mililitrov / 20 ml a viac by som určite nezniesla. (nie dsaťov-ovov)

Centi-

Latinské slovo centum preložíme ako sto a s týmto číslom sa spája aj v ďalších tvaroch a použitiach. Metrický cent (staršia jednotka hmotnosti) je rovný 100 kilogramom, u niektorých mien (EURO) predstavuje cent stotinu onej menovej jednotky a predpona centi- potom logicky tvorí stotinu základnej jednotky. V bežnom živote ju poznáme predovšetkým v spojení s metrami, kde centimetre používame ešte častejšie než metre, a to hlavne pri meraní menších objektov, ako sú rámčeky, niektoré ľudské miery, priemery kuchynských nádob apod.

Tvrdá spoluhláska t tu môže zvádzať k písaniu y, opäť ale ide o cudzie slovo a píše sa i. neplatí to však napr. pri skloňovaní už zmienených centov, pretože to už sa pochopiteľne riadi našim pravopisom.

→ Chcel som utratiť a tie centy, ale povedali mi, že tieto drobné peniaze nechcú. (nie i)
→ Vyrástla som o päť centimetrov / 5 cm. (nie oväťy-ovov)

Deci- × deka-

Predpony deci a deka síce znejú podobne, ale významovo nejde o jednu a tú istú predponu, keďže obe predpony spája číslo desať.

Rozdiel spočíva v tom, že deci (d) je desatina jednotky, kým deka (da) už je desať jednotiek. Zaujímavé je, že obe predpony v bežnej komunikácii často používame bez jednotky:

Kupujeme si dvadsať deka šunky (na mysli máme dekagramy) a dávame si dve deci vína (máme na mysli dva decilitre).

Jednotku si totiž domyslíme, keďže predpona sa k nej podľa zvyku spája. Oficiálne by sme však mali používať celý názov jednotky a stále platí to, že jednotku s predponou píšeme dohromady.

→ Kúpil som dvadsať dekagramov / 20 dag salámu. (nie ovaťovaťov)
→ Piva dostanem pol litra, ale vína len dva decilitre / 2 dl, takže si dám to pivo. (nie eaie)

Kilo-

Jednou z posledných často používaných predpôn, ktoré si spomenieme, je kilo, čo je tisíc jednotiek. Slovo pochádza z gréčtiny (prekladá sa práve ako tisíc), opäť sa naň teda nevzťahuje slovenský pravopis a po k píšeme i, hoci ide o tvrdú spoluhlásku.

Ide o ďalšiu predponu, ktorú v určitých situáciách využijeme aj samotnú. Konkrétne ide o jej využitie v oblasti hmotnosti, kedy o jedincovi v bežnom hovore častejšie povieme, že váži šesťdesiat kilo, nie šesťdesiat kilogramov. V oficiálnej komunikácii ale opäť treba dbať na celý názov.

→ Základnou jednotkou hmotnosti nie je gram, ale kilogram. (nie )

Zaujímavé je, že v neoficiálnej komunikácii sa ako kilo označuje aj sto-eurovka, hoci to logicky nedáva zmysel – ak je kilo tisíc jednotiek, sedelo by kilo skôr na tisíc eur.

Mega- a giga-

Predpony mega- a giga- sú také obrovské (mega = milión jednotiek, giga = miliarda jednotiek), že sa u najbežnejších jednotiek (meter, gram) takmer nepoužívajú. Zaznamenať ich môžeme v súvislosti s hertzami či bajtmi, ale rovnako ako napr. predpona mikro sa vyskytujú aj v niektorých slovách (megakoncert, megalomanský, gigantický) označujúcich niečo obrovské.

Giganotosaurus bol jeden z najväčších mäsožravých dinosaurov. (nie )
→ Kapacita cédečka je len sedemsto megabajtov / 700 MB. (nie eoveoov)

Send this to a friend