Presvedčiť × presvečiť

V tomto prípade nie je možné poskytnúť jednoznačný návod na zdôvodnenie pravopisu. Ako najlepší variant sa tu javí porovnanie so slovami príbuznými. V niektorých je totiž pri výslovnosti počuť hláska „d“, ktorá v nami ponúkanej dvojici zaniká alebo nie je jednoznačná, a preto nás môže miasť.

Písanú a hovorenú podobu slova je však nutné odlíšiť, pretože nie vždy platí, že výslovnosť odpovedá pravopisu. U tejto dvojice si môžeme pomôcť napríklad týmito príbuznými slovami: svedčiť – a predovšetkým svedok, svedecký apod. Existuje teda len jeden správny variant a to presvedčiť s „d“. Rovnaké písmeno v základe je nutné písať aj u slov odvodených a príbuzných, napr.: osvedčiť, osvedčenie, svedčiť, vysvedčenie, nasvedčovať, usvedčiť, presvedčivý apod. Najlepšie urobíte, ak si túto rozsiahlu skupinu zapamätáte alebo si ju spojíte s vyššie zmienenou pomôckou.

Príklady:

Pochybujem, že sa ti ocka podarí presvedčiť, aby ti kúpil koňa.
Niektorí ľudia robia nemorálne veci len z presvedčenia.