Rozbor umeleckých textov: Anafora

V tomto článku si povieme o ďalšej básnickej figúre, ktorej názov je anafora.

Čo je to anafora?

Pojem anafora pochádza z gréckeho prekladu znovuuvedenie, ktorej podstatou je opakovanie slova alebo skupiny slov na začiatku verša. Objavuje sa práve najčastejšie v poézii, ale môže byť predmetom aj nejakého rečníckeho prejavu, kde sa môžu opakovať slová a slovné spojenia v odstavcoch alebo trebárs aj v kapitolách. Opakované slovo tak slúži ako oporný pilier, ktorý nesie aj vetný prízvuk. Vďaka anafore v próze tak kladieme väčší dôraz na danú skutočnosť.

Anafora je opakom epifory, u ktorej je podstatou opakovanie slov na konci veršov.

Príklady:

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť –
nemožno mi ťa neľúbiť!

A. Sládkovič, Marína.

Domov je chladná voda v zarosenom džbáne.
Domov sú ruky, položené na stole
v nedeľnom tichu, po práci…

M. Válek, Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať

Pre istotu ešte raz:
ANAFORA = Opakovanie tých istých výrazov na začiatku po sebe idúcich veršov alebo viet.
EPIFORA = Opakovanie tých istých výrazov na konci po sebe idúcich veršov alebo viet.
EPANASTROFA = Opakovanie výrazov z konca jednej vety na začiatku vety nasledujúcej.

Send this to a friend