Rozbor umeleckých textov: Eufónia

Pozastavili ste sa niekedy pri čítaní básne nad tým, ako krásne báseň znie, a to ste si čítali hoci len potichu? Vedeli ste, že je to vďaka správnemu usporiadaniu samohlások? Tomuto javu hovoríme eufónia.

Ako eufóniu rozoznáme?

S eufóniou či ľubozvučnosťou/ľubozvukom sa najčastejšie stretávam v beletrii. Ide o špecifickú zvukovú skladbu slov či viet v prejave, kedy pomocou usporiadania určitých hlások alebo ich skupín vo verši vzniká príjemný zvuk. V takom prejave sa vo vysokej miere objavujú samohlásky a dvojhlásky (=ou, au, eu).

Tento zaujímavý jazykový princíp je potom ešte umocnený, keď autor beletrie takto umelecky pôsobivé usporiadanie hlások alebo ich skupín opakuje. Eufónia patrí spolu so zvukosledom a zvukomaľbou medzi zvukové básnické figúry.

Príklad:

Horí ohník, horí, na Královej holi (Smrť Jánošíkova)

Opakom eufónie je kakofónia či neľubozvučnosť.

Pre istotu ešte jeden prehľad:
EUFÓNIA = Príjemné usporiadanie zvukov v prejave.
ZVUKOSLED = Pravidelné opakovanie rovnakých hlások vo verši.
ZVUKOMAĽBA = Zoskupenie hlások s cieľom vyvolať dojem, predstavu či napodobniť zvuk.

Send this to a friend