Rozbor umeleckých textov: Hyperbola (nadsádzka)

Keď sa začne hovoriť o hyperbole, ľuďom sa buď vybaví geometria, alebo literatúra. Nedeste sa, nebudeme hovoriť o matematike. Máme totiž na mysli samozrejme tú hyperbolu, ktorú z hľadiska literárnej teórie zaraďujeme medzi ďalšie trópy – prenesené pomenovania na základe vonkajšej podobnosti.

Čo je to hyperbola / nadsádzka?

Pod pojmom hyperbola alebo nadsádzka si predstavme z pohľadu klasickej rétoriky preháňanie, a to až smerom k zveličeniu danej veci.
Autor pri využívaní hyperboly celkom zámerne prikladá informácii väčší význam alebo dôležitosť, preto sa ju nebojí v komunikácii povyšovať väčšinou na humornú alebo až absurdnú a nevážnu úroveň.

Nemýľme si však nadsádzku s vymýšľaním si alebo preháňaním. Z kontextu by totiž malo byť vždy jasné, že sa autor výpovede snaží danú vec trochu odľahčiť. Ale nemusí vždy ísť len o humorné rozprávanie, ale nadsádzku môžeme využiť napríklad aj v situáciách, keď chceme pridať danej skutočnosti na váhe.

Príklady

Povedala som ti to už snáď tisíckrát.

Stokrát, nie… miliónkrát Vám ďakujem!

Ja snáď umriem od smiechu..

Som taký hladný, že by som zjedol aj koňa.

Ten kufor váži najmenej dve tony.

Som na smrť unavený.

Doslova škúlim od hladu.

Nevidela som ťa celú večnosť.

Som jedno ucho!

Nadsádzka v literatúre

Nadsádzku (hyperbolu), expresívne zveličujúcu určitý rys alebo jeho vlastnosť, môžeme nájsť napríklad v satirickej literatúre:

„To by som mohol inzerovať sto rokov, že sa mi stratil pes. Dvesto rokov, tristo rokov!“

(J. Hašek, Osudy dobrého vojáka Švejka)

Alebo aj v poézii:

Od rána k vám chodia telegramy,
more listov zaplavuje dom,
telefóny zazvonili v celej štvrti odrazu.

(M. Válek, Dotyky)

Send this to a friend