Rozbor umeleckých textov: Inverzia

Inverzia pochádza z latinského in-versio, v preklade to znamená obrátenie, prevrátenie dvoch alebo viacerých vecí (slov) oproti stavu obvyklému. Z hľadiska klasickej rétoriky znamená inverzia zmenu gramaticky obvyklého slovosledu. V slovenskom jazyku sa nestretávame s inverziou v hovorovom jazyku, ale v poézii, v ktorej zmenený poriadok slov pôsobí omnoho vznešenejšie a dramatickejšie.

Nie je inverzia ako inverzia

Nebuďte prekvapení, pokiaľ sa stretnete s týmto pojmom inde než v básni. Inverzia sa totiž môže objavovať v hudbe, matematike, genetike a mnohých ďalších odvetviach. Známa je aj inverzia z predpovede počasia. Spoločné všetkým týmto odvetviam, kde sa s inverziou môžeme stretnúť, je to, že ide o prevrátenie prirodzeného procesu oproti tomu normálnemu. Vďaka inverzii vzniká neobvyklý slovný poriadok. Pomáha nám tak upozorniť na text, „vysunúť“ určité slovo, vďaka ktorému vzniká rýmová pozícia.

Príklady:

Ja pri prameni som… (namiesto Ja som pri prameni …)

Francois Villon, Balada

kde borový zaváňal háj (namiesto kde zaváňal borový háj)

K. H. Mácha, Máj

Oj, v živote je toľká krása skrytá,
že vlastne hlúpe je tvár robiť kyslú

J. Smrek, Básnik a žena

Send this to a friend