Rozbor umeleckých textov: Oxymorón

V tomto článku si povieme o ďalšej klasickej básnickej figúre. Tým pojmom je oxymorón.

Co je to oxymoron?

Oxymoron (protirečenie, z gréckeho oxys „ostrý“ + moros „tupý“) v lingvistike znamená spájanie slov alebo slovných spojení (väčšinou podstatného mena s prívlastkom), do zdanlivo nelogických celkov, tzv. že vo výsledku sa význam týchto slov navzájom vylučuje. V takom prípade vzniká úplne nový význam, v ktorom sa výpovede vo výsledku navzájom rušia.

Proč oxymoron využívať?

Jedným z dôvodov, prečo oxymoron využívať, a to či už v básnickom alebo prozaickom texte, je spúšťanie rôznych rétorických efektov, presnejšie povedané upútanie čitateľovej pozornosti, zdôraznenie danej problematiky, pokúsiť sa vysloviť to, čo nie je vyjadrené slovne, poprípade rozosmiať. Dôvodov, prečo využívať oxymoron v umeleckom prejave, je mnoho.

Oxymoron sa objavuje v tituloch známych literárnych diel:

Živá mŕtvola (Román L. N. Tolstého)
Chudobní boháči (M. Jókai)
Priviedla žobráka na mizinu (J. Neruda, Malostranské poviedky)
Zdravý nemocný (Molièrova divadelná hra)

Skutočným majstrom v používaní oxymoronu bol Karel Hynek Mácha vo svojom Máji:

„zbortěné harfy tón, ztrhané strůny zvuk,
zašlého věku děj, umřelé hvězdy svit,
zašlé bludice pouť, mrtvé milenky cit,
zapomenutý hrob, věčnosti skleslý byt,
vyhasla ohně kouř, slitého zvonu hlas,
mrtvé labutě zpěv, ztracený lidstva ráj,
to dětinský můj věk.“

Karel Hynek Mácha – Máj (upravené)

Toto spojenie významovo protikladných slov si v bežných konverzáciách niekedy už neuvedomujeme, avšak stále ho využívame:

• Káva bez kofeínu
• Vstupné je zdarma
• Dospelé deti
• Boj za mier
• Čistá špina
• Hlasný šepot
• Hrdá pokora
• Stávka na istotu
• Väčšia polovica

Opakom oxymoronu s lingvistickom zmysle je tautológia, prípadne pleonazmus.

Pre istotu ešte raz:
OXYMORON = Spájanie slov do nelogických celkov.
PLEONAZMUS = Využívanie nadbytočných výrazov.