Variant × varianta
Táto chyba je taká častá, že vás možno teraz prekvapíme – správny slovenský tvar je variant.
Slovenčina ho prebrala z francúzskeho variante (obmena), kde je toto slovíčko mimochodom ženského rodu. U nás sa na základe zvukového prepisu – variant – udomácnilo v rode mužskom.
Slovo skloňujeme podľa vzoru dub:
- nominatív: ten variant, tie varianty
- genitív: od variantu, z variantov
- datív: k variantu, variantom
- akuzatív: vyberám si variant, nevidím iné varianty
- lokál: o variante, vo variantoch
- inštrumentál: s variantom, s variantmi
Príklady:
Ponúkli nám viac rôznych variantov.
Tento variant sa mi natoľko nepáči.
Počítame so všetkým variantmi, o ktorých sme hovorili.
