Vyť × viť

Zdá sa, akoby vybrané slová po V mali zvláštnu záľubu mýliť nás svojou podobnosťou s inými slovami. Ďalšou takouto dvojicou sú vyť a viť. Znejú nám úplne rovnako, to áno. Ale kým vyť je vybraným slovom a píšeme v ňom ypsilon, viť ostáva s mäkkým i. Pozrime sa bližšie na význam oboch slov.

Sloveso vyť je v slovenskom jazyku známe už od 15. storočia a používalo sa v skoro rovnakej podobe už v praslovančine. Vytie vlkov totiž sužovalo ľudí na našom území už v dávnych vekoch. Práve na základe počutého zvuku vzniklo toto slovo, má teda zvukomalebný koreň.

Viť (napr. veniec) sa taktiež používalo už v praslovančine ako viti a súvisí so staroindickým váyati – tká i s latinským viere – pliesť. Odvodenými slovesami sú vinúť, zavinúť, vyvinúť, zviť, a to nás privádza k poznatku, koľko príbuzných slov vzniká zo základu „viť“: závin, zavináč, zvitok, závitok, vývin, dokonca aj závoj. Prekvapujúce, nie?

Každopádne, pointou tohto príspevku ostáva, že vyť a viť sú dve odlišné slová s iným pôvodom, iným významom a najmä s iným i/y uprostred.

Príklady:

Uvila jej krásny veniec z lúčnych kvetov.

Zavinula ho do perinky.

Vlci vyjú na mesiac, ale my sa nebojíme.