Zeler × zerel

Túto zeleninu záhradkári a pestovatelia zbierajú pre jej hľuzu a vňať. Pravopisne správne je len variant prvý – zeler. Nami ponúkaný druhý variant zerel je síce pravopisne neprijateľný, ale môžeme sa s ním občas v bežnej komunikácii stretnúť.

Naše spisovné slovo zeler je ale vlastne z nárečia nemčiny, a ešte skôr z talianskeho ľudového názvu seleri. Všimnite si, že v pôvodných výrazoch je rovnako najprv písmeno l, aý potom r. Podstatné meno zeler je rodu mužského neživotného, skloňujeme ho podľa vzoru dub, ale patrí do skupiny slov, ktoré v lokáli končia koncovkou -i.

Príklady:

Zeler sa hodí k cibuli a je vhodný ako vývar alebo súčásť šalátov.

Na trhu si môžeme vybrať z niekoľkých druhov zeleru.

Pripravila som si surovú šťavu z cvikly, trochu mrkvy, zeleru a kalerábu dvakrát po sebe.

V bežnej strave tieto minerály príliš nenájdeme, zato zeler ich obsahuje naozaj veľa.