Zívať × zývať

Na jednej strane chápeme, ako môže dôjsť k tomuto omylu: keď pred -zývať pripojíme predponu, tvrdé y je na mieste. Nazývať, pozývať, vyzývať, vzývať, prezývať… To všetko sú vybrané slová. Ale potom tu máme sloveso zívať, ktoré je významovo na kilometre vzdialené od vyššie uvedených, a píšeme v ňom mäkké i!

Zívanie je (podľa Wikipédie) reflex, pri ktorom sa široko otvoria ústa a dôjde k hlbokému nádychu, po ktorom nasleduje krátky výdych. Ide o nervovo-svalovú reakciu. Nie sme ani zďaleka jediní v živočíšnej ríši, čo si z času na čas zívnu – robí to väčšina stavovcov od rýb až po koňa.

Priemerné zívanie trvá asi 6 sekúnd a nesprávne sa pripisuje únave či nude. Únava pritom nie je zďaleka jediným faktorom. Spravidla zívame, keď sa mozog potrebuje pripraviť na nejakú akciu, a to buď preto, aby sa nám prostredníctvom nasatého vzduchu okysličila krv, alebo aby sa krv mierne ochladila a mozog sa neprehrial.

Každopádne si zapamätajte, že v slove zívať i v jeho dokonavej podobe zívnuť píšeme mäkké i.

Príklady:

Zívanie je nákazlivé, hneď ako si zívne niekto vedľa mňa, nasledujem ho.

Zoširoka zívol a pobral sa do postele.

Send this to a friend