Žoviálny × žovijálny × žovjálny

Pravopisne správny je iba variant žoviálny. Viete, čo vlastne znamená, používate ho prípade správne? Vysvetlime si najprv, odkiaľ sa u nás toto slovo vzalo.

Ide o prídavné meno cudzieho pôvodu, pričom jeho základom je francúzske slovo jovial. V slovenskej podobe je pripojená prípona -ny (jovial+ ny).

Vložiť písmeno „j“ by bolo nadbytočné. Nahradiť „iá“ dvojicou „já“ zase vôbec nie je typické pre slovenčinu. Väčšina podobných slov cudzieho pôvodu si ponecháva svoj pravopis.

Dostávame sa k významu. Toto prídavné meno označuje, že je niekto pri styku s ľuďmi veselý a pomenováva tiež dobromyseľnosť, bodrosť vyjadrenú nejakým gestom.

Príklady:

Skoro sme sa nepoznali, a predsa sa so mnou rozprával žoviálnym tónom.

Potešilo ma jeho žoviálne poklepanie na plece.